Milí čitatelia a podporovatelia eVýchodu,
chcem Vám v mene redakcie zapriať požehnané dni oddychu – prázdnin a dovoleniek a poďakovať Vám za Váš záujem a podporu tohto časopisu. Prial by som si, aby každý článok, ktorý budete čítať, Vás povzbudil v otázke, ktorá sa vtiera viac a viac do môjho života a premýšľania.
Čo je prioritou môjho života?
Chápem, že brexit zrazu odkrýva práve tieto problémy, čo je prioritou národnou, európskou a svetovou. Z určitej vzdialenosti „maróda“ som sledoval, čo je prioritou Synody ECAV, ktorá sa konala 10. – 11. júna 2016 v Prešove z príležitosti zasadnutia prešovskej synody v roku 1546. Prekvapilo ma, že 12. synoda Evanjelickej cirkvi v Nemecku, ktorá sa konala 8. – 11. novembra 2015, mala jasnú prioritu: vyrovnať sa s kontroverzným spisom Dr. M. Luthera proti Židom. Tézy, ktoré synoda prijala, sú pokusom vyrovnať sa s touto minulosťou v láske. Teda, na čo položíme dôraz aj počas tejto dovolenky, prázdnin a nášho života vôbec? Ak hľadíme na Majstra Jána Husa, Cyrila a Metoda…, tak je nám jasné, že prioritou im bolo evanjelium, ktoré niesli službou v láske. Apoštol Pavol to nádherne vyslovil v liste Rímskym 1, 16: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium Kristovo: lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu…“ Ak by som mal odkryť, čo je prioritou pre mňa, tak by som v pokore odpovedal veršom básne brata A. Hajduka (1929 – 2014) V Tvojich rukách: „Bože, v Tvojich rukách sme v živote i pri smrti./ Nech len Tebe patríme. Nádejou našou si Ty.“ Teda tou prioritou je patriť Pánu Bohu, a to tak, že náš duchovný život sa bude realizovať na ceste lásky v rodine, manželstve, ale i v cirkvi a predovšetkým v tomto svete. (Príkladom univerzalizmu tejto lásky je milosrdný Samaritán). Tou cestou lásky je náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus. No aby tá priorita bola viac než frázou nielen počas prázdnin, ale i nášho života, musíme vyznať, že sme často z tejto cesty pre náš hriech vybočili, lebo sme do centra nášho života postavili seba alebo moderné modly dnešných dní…
No Pán Boh nás cez Krista hľadá všetkých na našich cestách egoizmu, hriechu, zúfalstva a obáv, aby sme sňali zo svojej tváre zbožnú masku slušného človeka a vo viere sa obrátili celým srdcom k Pánovi Ježišovi a ešte intenzívnejšie žili v láske vo vzťahu ku Kristovi a našim blížnym.
Preto Vám prajem, „aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku…“ (Ef 3, 17 – 19). Tak Vás chceme aj cez náš časopis pozvať na túto dobrodružnú cestu lásky, na ktorej Duch Svätý pretvára naše srdcia, aby sme boli zakorenení a založení v Láske – v Kristovi, našom Pánovi. Prosím Vás, aby ste vedome budovali svoj život viery v Kristovi. Keď vidíme a spoznávame Jeho lásku, tak máme odvahu v Duchu Svätom byť svedectvom lásky, ktorá je, 1K 13, 4 – 8: „… trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane.“ Modlime sa za to, aby sa naša láska rozhojňovala a určila naše priority nielen počas prázdnin a dovoleniek…
Ján Bakalár
zborový farár v Prešove
