Mesiac máj sa nám tradične spája s kvetmi, matkami, či svadbami… Som presvedčený, že tento rok nás „jeho príchod potešil viac ako inokedy“, spomínajúc na „arktické teploty po Veľkej noci“ a následnú reťazovú haváriu na severnej diaľnici D1. Určite boli spokojní tí, ktorí predčasne nevymenili zimné pneumatiky za letné .

Pri počúvaní pašiových príbehov ma od detstva fascinovali krátke Ježišove výroky v ktorých sa zlievalo akési „nadčasové posolstvo“ (samozrejme mojej detskej duši neuchopiteľné). Nepochybne to súvisí so schopnosťou môjho zborového farára (a neskoršieho biskupa VD) J. Midriaka kázať desiatky minút práve na tieto „niekoľko – slovné biblické verše“. Mnohé boli aj témami Dištriktuálnych dní Východného dištriktu, či sú obsahom jeho postíl. A ľud stál a díval sa. Dokonané. Krajina, krajina, počuj hlas Hospodinov… Do tejto kategórie výrokov patrí aj rozhovor medzi Ježišom na kríži, jeho matkou Máriou a učeníkom, ktorého miloval. „Ajhľa, tvoja matka!“ znejú Pánove slová Jánovi. Dojemná starostlivosť. Napriek smrteľnej agónii Ježiš myslí na svoju matku. Tieto slová sa symbolicky tu pod krížom „spolupodieľajú na zrode novej duchovnej rodiny“. Rodiny tých, ktorí „prijali Jeho slová srdcom“. Mária uchovávajúca „Jeho slová v srdci“ od útleho detstva. Ján, učeník s ktorým Ježiš prežil kľúčové okamihy svojho života. Mať rodinu je veľký dar. Človek si málokedy váži to, čo momentálne má. Akosi mu to „nedochádza“. Mať mamu, otca, manžela, deti… Zažívať tie jednoduché, krásne detaily, ktoré tvoria rodinu, detstvo, bežný život.

Deň matiek je príležitosťou ďakovať za tých, ktorí nás kreovali, ktorí stoja pri nás aj v „najtemnejších a najsmutnejších obdobiach“.

Ukrižovaný tu ale prekračuje „hranice pokrvnej rodiny“ a tvorí pod krížom kvalitatívne nové spoločenstvo ľudí. Spoločenstvo, ktoré sa vo veľkonočné ráno stane tiež „rodinou nádeje“. Poveľkonočná radosť sústredená nielen do nedieľ po Veľkej noci nás volá, aby „sme sa lámali pre iných“. Dávali sami seba do služby v cirkvi, v rodine, aby sme išli do vzťahov aj keď máme strach, že sa niečo zlomí… Lebo vo vzťahoch sa aj veľa vecí zlomí, zraní, „tečie krv“…

Vtedy však prichádza vzkriesený Ježiš a dotýka sa našich rán, „vlieva svoju krv“ do našich zlomenín, aby sme to zvládli, aby sme nevykrvácali.

Vzkriesený Pán prináša nový, jarný svieži vzduch do ľudského života. Pozýva nás, aby sme „urobili jarné upratovanie“ v našich manželstvách, rodinách, v cirkevných zboroch…
Vďaka Pane, že vstupuješ do našich studených vzťahov!
Vďaka Pane, že nás nenechávaš vykrvácať!
Vďaka Pane, za naše mamy!

Matej Oráč,
duchovný správca ESŠ v Prešove
© Východný dištrikt ECAV na Slovensku,
Prešov, 2010
Ročník