Sloboda v živote kresťana

Odkaz 500. výročia reformácie, ktoré sme si pripomenuli 31. októbra 2017 rôznymi podujatiami, nám poukázal aj na hodnotu slobody v živote kresťana. Žijeme v dobe, kde môžeme zhodnotiť, že v rámci spoločenskej, sociálnej a hospodárskej situácie máme garantované vcelku dobré pozície a v pohľade do minulosti možno aj najlepšie. Neprebiehajú tu krvavé procesy a súdy s evanjelikmi ako v roku 1687 v Prešove, nekonfiškujú nám kostoly, majetok a nezatvárajú školy, ako sa to dialo aj v 19. a 20. storočí. Samozrejme, všetko by mohlo byť aj lepšie, ako by povedal pesimista. Je tu však priestor v rámci slobody rovnakých práv, možností a príležitostí na to, aby sme to, s čím sme nespokojní, vylepšovali. Určite treba pripomenúť aj to, že tieto príležitosti v slovenskej spoločnosti máme aj vďaka udalostiam 17. novembra 1989. Tak ako si pred rokom 1517 na Boha a milosť nárokovali len cirkevní hodnostári, tak aj pred rokom 1989 si výklad toho, čo sa môže, čo je sloboda, čo sú pravé hodnoty, privlastnila len úzka skupina diktátorov. Aj vďaka spisu Martina Luthera „O slobode kresťana“ (1520) sa môžeme oprieť o to, že práve viera je podstatným prejavom kresťanskej slobody. Ten reformačný odkaz je v podobe dvoch téz:

„Kresťan je slobodným pánom nad všetkým a nikomu nie je poddaný“ a „Kresťan je poníženým služobníkom všetkého a každému poddaný“.

To je vzťah slobody a zároveň lásky. Sloboda a láska boli symbolmi aj novembra 1989, z mnohých tieto ideály vyprchali, pre nás by však mali byť stálymi hodnotami aj v zmysle Lutherovho učenia. Hlas evanjelikov by mal zaznievať predovšetkým vtedy, ak sa tieto hodnoty spochybňujú a šliape sa po nich.

Radikálne fašistické hnutia v politickom spektre Slovenska, ktoré sa maskujú pseudokresťanstvom a jeho akože „ochranou“, sú priamymi ohrozovateľmi slobody kresťana. Ich konanie je nielen bez skutkov lásky, ale agresivitu ponúkajú ako spôsob riešenia problémov.

To je výrazne ohrozenie slobody v súčasnosti. Nemenej nebezpečnými sú aj korupčné, rodinkárske a mocenské spôsoby, ktoré blížnych, a nielen kresťanov, stavajú do roly poddaných – závislých. Samozrejme si to vysvetlia legislatívou, postavením a ich úlohou v spoločnosti, zabúdajú však na prvú Lutherovu tézu. Vážme si hodnoty kresťanskej slobody, aj tej slobody v spoločnosti, nedovoľme, aby sme ju stratili a poukazujme na jej porušovanie aj vtedy, keď sa to netýka len nás.

Miroslav Čurlík,
dozorca cirkevného zboru v Prešove