Keby bude koncert pre Gazu?

Vojna na Ukrajine trvá už viac ako tri roky. Východný dištrikt pri tejto príležitosti každý rok na výročie ruskej invázie organizuje koncom februára koncert v spolupráci s tromi hudobníkmi – speváčkami Katkou Koščovou, Milou Medvedovskou a klaviristom Danielom Špinerom.
Biskupský úrad Východného dištriktu sídli v Prešove a má najbližšie k ukrajinským hraniciam. Preto ho Zbor biskupov poveril zodpovednosťou za riešenie projektov spojených s humanitárnou pomocou, doma aj na území Ukrajiny. Počas uplynulých troch rokov sme vyviezli východnému susedovi humanitárnu pomoc asi vo výške 750-tisíc eur. Súčasťou bolo aj 1 700 „Krabíc požehnania“, pripravených s finančnou podporou Cirkevného zboru Krista-služobníka v Houstone, štáte Texas. Zbierku na americkej strane inicioval predok slovenských emigrantov Richard Ruskan. Rovnakú sumu, cca 750-tisíc eur však poskytol Svetový luteránsky zväz s podporou ELCA – Evanjelicko- luteránskej cirkvi v Amerike aj na humanitárne projekty realizované evanjelikmi na Slovensku. Išlo konkrétne o tri typy projektov: krytie režijných nákladov v zariadeniach s ubytovanými utečencami, mzdy pre lokálnych koordinátorov a rekonštrukcie ubytovacích zariadení. Tých zariadení, ktoré zostanú zrekonštruované pre potreby cirkvi aj po skončení vojny a odchode utečencov. Z uvedeného vyplýva, že evanjelici počas troch rokov veľa dali, ale aj veľa dostali – a to zďaleka nielen na úrovni materiálnej. Prejavili spolupatričnosť a solidaritu, tak ako za 2. svetovej vojny nositelia ocenenia Spravodliví medzi národmi, ktorí samozrejme riskovali a obetovali oveľa viac. Prečo sa k tomu treba vracať? Pretože sa čoraz častejšie objavujú názory, že cirkev sa viac zaujíma o „cudzích“ ako o domácich viery. Akoby sme prehliadali starozmluvný imperatív starať sa o „vdovy, siroty a cudzincov“, aj Ježišove slová: „Prišiel som ako cudzinec a prijali ste ma.“ Tušili sme, že počiatočná vlna eufórie a solidarity s utečencami časom poklesne. No s prepadom, a obratom v mnohých prípadoch o 180 stupňov, nepočítal asi nikto. Výdatne k tomu prispievajú a olej do ohňa prilievajú niektorí nezodpovední politici – populisti.
Tohtoročný koncert pre Ukrajinu mal názov „Buď láska“. Keď však čítate komentáre na sociálnych sieťach, tak si kladiete otázku, kedy sme prestali „byť láskou“? Iste sa pod to podpisuje únava z vojny, ktorá trvá už tak neznesiteľne dlho – no ak sme unavení my, čo majú povedať vojaci v zákopoch a obyvatelia miest pod náletmi dronov a kĺzavých bômb? Alebo prestávame „byť láskou“, pretože sme na peňaženkách pocítili dopady inflácie a rastúcich cien spojených s odstávkou dodávok ruského plynu? Iste, je ťažké uskromniť sa, šetriť a čo-to si odoprieť. Stále však máme zabezpečené základné potreby a nemusíme mať obavy, či sa dožijeme rána. Alebo vieme a chceme „byť láskou“ len vtedy, keď nás to nič nestojí? No také kresťanstvo a taká láska, ktorá nás nič nestojí – ani za nič nestojí.
Po zverejnení správy o koncerte pre Ukrajinu sa v komentároch na sociálnych sieťach objavila otázka: „A kedy bude koncert pre Gazu?“ Znamená to azda, že ak nevieme pomôcť všetkým, nemáme radšej pomáhať nikomu? Vylučuje súcit s obeťami v jednej krajine solidaritu s obeťami iných vojnových konfliktov? A čo tak zorganizovať najprv koncert pre 1 200 obetí masakru Hamasu a palestínskych civilistov zo 7. októbra 2023, ktorý predchádzal vojenskej intervencii izraelskej armády do Gazy a bol jej spúšťačom? Na rok 2025 bolo zvolené biblické heslo z Listu apoštola Pavla
do Efezu: „Všetko skúmajte, dobrého sa držte.“ Akoby sme pod vplyvom konšpirácií a propagandy stratili schopnosť rozlišovať medzi obeťou a agresorom, medzi útočnou
a obrannou vojnou.
Prečo Ukrajina a nie Gaza alebo Izrael? Jednoducho preto, že s Ukrajinou susedíme na východnej hranici. A boli to ukrajinskí utečenci, čo utekali pred vojnou. Nezachránime celý svet. Môžeme intervenovať len vo svojom bezprostrednom okolí a kým nám stačia sily. „Buď láska“ – aké jednoduché, a predsa ťažké. Ak už nedokážeme „byť láskou“, aspoň nestrácajme ľudskosť. Položme na misku vás svoje hodnoty – čo je pre nás viac, mať alebo byť?

E. Mihočová

Celé číslo časopisu