Bežci na dlhé trate

Stalo sa už tradíciou, že mesiac február sa nesie v znamení lásky a Národného týždňa manželstva. Celonárodná kampaň má po rokoch nových koordinátorov – manželov Sochorovcov vystriedali manželia Kolárovskí z Košíc. Téma tohtoročného NTM poukazuje na to, že manželstvo je Beh na dlhú trať. Nestačí len romanticky začať, ale na spoločnej ceste vytrvať aj v búrkach a životných skúškach, a tie prídu skôr či neskôr v každom vzťahu. Štatistiky vykazujú vysokú mieru rozvodovosti, ktorá už atakovala 50-percentnú hranicu. A to je vážny dôvod na zamyslenie: prečo sa manželské páry rozvádzajú? Aký to má dopad na deti? Čo s atomizáciou spoločnosti, ktorú rozvodovosť spôsobuje? Je možné rozpadom vzťahov predísť včasnou intervenciou?
Zaujímavé je, že už cirkevná tlač z roku 1935 píše o alarmujúcom stave a ohrození rodinného života. „Rodina má byť základom pokojného, cnostného a pracovitého života. V rodine sa majú tvoriť charaktery budúcich generácií. Deti majú mať v rodičoch živý vzor vzájomnej pomoci, úcty, lásky i oddanosti. V rodinách má dieťa počuť o Bohu, Jeho láske a zľutovaní a o najväčšom priateľovi detí, Ježišovi Kristovi. To však predpokladá manželstvo posvätené duchom trpezlivosti, vernosti, sebazapierania a vzájomnej úcty. Žiaľ, úradné štatistické správy hovoria o hlbokom rozvrate rodinného života, ktorý sa odzrkadľuje v neochabujúcom počte rozvodov a manželských rozlúk.“
Štatistiky hovoria, že po vzniku Československej republiky v rokoch 1919 – 1932, teda v priebehu 14 rokov bolo rozvedených 10 percent všetkých rodín. „Je na nás, aby sme sa zamysleli nad týmto smutným javom a zisťovali, ktoré sú toho príčiny a ktorá cesta vedie k náprave,“ čítame v dobovej tlači. Poukazovali na štyri základné príčiny rozvodovosti, ktoré sa ani po sto rokoch až tak veľmi nezmenili: Nedostatok úcty k Božiemu zákonu. Zameranie sa na majetok. Neviazaná sexualita. Staroba alebo choroba niektorého z manželov. Možnosti k zvráteniu trendu rozvodovosti videli v dvoch skutočnostiach: V Bohom posvätenom rodinnom živote. A v náboženskej výchove detí dobrým, zbožným rodičovským príkladom. Kto vie, čo by naši predkovia povedali na to, že v súčasnosti je až polovica všetkých rodín rozvedená. Súčasnému trendu však, žiaľ, podliehajú aj farárske manželské páry, od ktorých by sa čakalo, že práve oni budú „bežcami na dlhé trate“. Kladieme si otázku: Je možné súčasný trend ešte zvrátiť alebo bude korózia rodín pokračovať? Týmito a ďalšími otázkami by sa mali hlbšie zaoberať, na rôznych fórach a z viacerých možných perspektív, podujatia v rámci Roka rodiny 2025, vyhláseného Evanjelickou cirkvou na Slovensku.
Impulzom pre vyhlásenie Roka rodiny bolo 500 rokov, ktoré uplynuli od sobáša reformátora Martina Luthera a Kataríny z Bora. Romantikov asi sklameme, ale nebol to sobáš z veľkej lásky. Hoci Luther nebol z kameňa ani dreva, manželstvo pre neho dlho neprichádzalo do úvahy – každý deň myslel na svoju smrť ako trest za údajné kacírstvo. Od manželstva ho odstrašovala neistota človeka vyobcovaného na okraj spoločnosti. Keď sa napokon predsa rozhodol oženiť, prekvapil aj svojich blízkych priateľov. Katarína síce k Martinovi pociťovala náklonnosť, no zo strany reformátora išlo o racionálne a pragmatické rozhodnutie. A čuduj sa svete, napriek čistému pragmatizmu sa postupne medzi manželmi rozvinula hlboká láska a porozumenie. Martin Luther neskôr vyjadril spokojnosť so svojou voľbou. Z puta spočiatku slabého sa stalo puto hlboké a trvalé.
Sobáš mali 15. júna 1525 iba v súkromní – v priestoroch bývalého augustiniánskeho kláštora, kde Luther býval. Na obrad pozvali len úzky okruh priateľov, keďže v marci a apríli 1525 najviac eskalovalo sedliacke povstanie. Vzbúrení sedliaci sa Lutherovi vyhrážali smrťou, čo bral s plnou vážnosťou: „… keď príde môj koniec, budem sa nachádzať v stave, ktorý ustanovil Boh, a neponechám si nič z predošlého života.“ Lutherovci mali harmonické manželstvo, v ktorom sa narodilo šesť detí. Tiež však prešli skúškou, keď im v detskom veku zomreli dve dcéry. Zvlášť
smrť milovanej Magdalénky reformátor znášal ťažko. Veril však, že sa „… vracia domov k svojmu pravému otcovi v nebi“, a to ho utešovalo. Bežci na dlhé trate, Martin a Katarína Lutherovci, môžu inšpirovať aj dnes.

E. Mihočová

Celá číslo časopisu

nájdete tu: