Dnes už asi len málokto vie, že legendárne bylinkové cukríky – hašlerky sú pomenované po konkrétnom mužovi, ktorého život charakterizovalo hlboké vlastenectvo, osobná odvaha a vernosť pravde aj v časoch, keď to znamenalo vážne ohrozenie života. Karel Hašler nebol len český herec, pesničkár a režisér, ale predovšetkým človek, ktorý odmietol mlčať tvárou v tvár nacizmu.
Reakcia na spoločenské dianie
Narodil sa 31. októbra 1879 v Prahe. Už od mladosti sa pohyboval v prostredí divadla a hudby, ktoré vnímal nielen ako umelecký priestor, ale aj ako službu spoločnosti. Jeho piesne boli blízke obyčajným ľuďom – hovorili ich jazykom, reagovali na aktuálne spoločenské dianie a často niesli výrazné morálne posolstvo. Hašler chápal slovo a pieseň ako dar, ktorý má byť použitý zodpovedne, pravdivo a v prospech človeka.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa stal jednou z kultúrnych ikon novej doby. Jeho tvorba niesla radosť zo slobody, ale aj vedomie zodpovednosti za krajinu a jej budúcnosť. Vystupoval v divadlách, vo filme, písal scenáre a režíroval. No najväčší vplyv mali jeho pesničky, ktoré sa šírili medzi ľuďmi takmer ako ľudové – spievali sa doma, na uliciach i pri slávnostných príležitostiach.
Piesne, ktoré štípali
Nie je preto náhoda, že práve podľa Karla Hašlera dostali pomenovanie známe hašlerky – bylinkové cukríky s výraznou chuťou. Ich „ostrosť“ mala pripomínať spevákov charakteristický chrapľavý hlas, ale symbolicky aj jeho nekompromisný postoj. Tak ako cukrík štípe v hrdle, aj Hašlerove piesne často „štípali“ – pomenúvali veci pravým menom a nastavovali spoločnosti zrkadlo. Receptúru na cukríky získal František Lhotský koncom prvej svetovej vojny. Pôvodne sa volali „Caruso“ – až do roku 1920, kedy český herec a kabaretiér udelil súhlas na použitie svojho mena – výmenou za doživotnú zásobu cukríkov, ktoré mu pomáhali udržiavať hlasivky v poriadku.
Deportácia do koncentračného tábora
Po nacistickej okupácii Československa v roku 1939 sa situácia dramaticky zmenila. No Karol Hašler sa ani v tomto období nevzdal verejného vystupovania a vlasteneckých postojov. Spieval piesne, ktoré posilňovali nádej a vnútornú slobodu po okupácii Česka nemeckým vojskami, otvorene sa staval proti ideológii nenávisti a násilia. V duchu kresťanskej etiky a osobného svedomia sa odmietol prispôsobiť okupantom, hoci si musel byť vedomý následkov. 17. októbra 1941 ho zatklo gestapo a odviedlo do koncentračného tábora Mauthausen, jedného z najobávanejších táborov nacistického režimu.
Poslali ho na ťažkú prácu do kameňolomu, odkiaľ museli väzni vynášať 50-kilové kvádry po tzv. strmých schodoch smrti, čo bolo pre 62-ročného muža extrémne náročné. V polovici novembra sa Hašler dostal do sporu s opitým príslušníkom SS, ktorý ho surovo zbil. Po brutálnom útoku mu zostala otvorená rana na nohe, ktorá sa mu zapálila. K ťažkej infekcii sa pridala ešte úplavica. Spoluväzni spomínajú, že Hašler aj v koncentračnom tábore spieval.
Ľadová sprcha
Počas mrazivého 21. decembra 1941 odvliekli nacisti chorého speváka na trestný blok. Keď sa zobliekol donaha, pustili na neho ľadovú vodu. Išlo o jedno z najkrutejších mučení, ktoré nacisti v Mauthausene praktizovali – zmrazenie na smrť. Podchladené telo, oslabené infekciou a úplavicou nedokázalo mučeniu vzdorovať.
O deň neskôr, 22. decembra 1941, dva dni pred Štedrým dňom sa Karol Hašler v umyvárni zrútil na zem a zomrel. Mal 62 rokov. Uplynulo odvtedy 85 rokov. Jeho smrť je tragickým svedectvom o tom, kam môže viesť totalitná moc, ktorá sa bojí slobodného a pravdivého slova.
Odvaha je rozhodnutie
Hašler je silný príkladom človeka, ktorý zostal verný hlasu svojho svedomia. Jeho život potvrdzuje, že odvaha a pravda nie sú samozrejmosťou, ale rozhodnutím – často bolestným a obetavým. Karel Hašler nebol teológom ani kazateľom, no svojím životom vydal svedectvo o hodnotách, ktoré sú blízke aj kresťanskej viere: o pravde, slobode, dôstojnosti človeka a zodpovednosti za druhých.
Jeho piesne aj životný príbeh nás dodnes vyzývajú, aby sme sa pýtali, kedy je čas mlčať a kedy je našou povinnosťou prehovoriť – aj keď to niečo stojí. Veď sloboda slova a odvaha stáť pri pravde nie sú len občianskymi hodnotami alebo abstraktnými teologickými pojmami, ale majú sa prejaviť konkrétnym spôsobom.
Po Hašlerovi je pomenovaný aj asteroid 37939 Hašler, 1998 HA. Česť jeho pamiatke!
-emi-
Jeden zo šlágrov Karla Hašlera – My jsme ti Pražáci: