Pozeráme sa na rok 1972, kedy sa Nepela vracia z úspešnej olympiády v Sappore. Mladý pretekár vyhral všetko, čo sa do tej doby vyhrať dalo. Je pripravený skončiť závodnú kariéru a prijať ponuku a účinkovať v Holiday On Ice v Nemecku. Tak mu to bolo za jeho zásluhy prisľúbené aj komunistickými kádrami. Avšak po čase sa ukazuje, že režim má s Ondrejom iné plány. Chystajú sa majstrovstvá sveta priamo v Bratislave v roku 1973 a komunisti potrebujú na tejto súťaži prezentovať to najlepšie, čo v krajine majú. Prinútia teda Nepelu trénovať ďalší rok a úspešne sa zúčastniť na majstrovstvách.
Rebélia a nízka motivácia
Celý film je viac-menej venovaný tejto novej skutočnosti a tomu, ako sa s ňou Ondrej vysporiada. Ide to, pravda, len ťažko. Cíti sa osamelý a neslobodný. Svoj život nemá pod kontrolou. Vždy bol veľmi usporiadaný a zodpovedný, poctivo trénoval a podriadil športovej kariére všetko. Teraz má pocit, že to bolo zbytočné. Bojuje s nízkou motiváciou, vyhľadáva spoločnosť priateľov a do určitej miery aj rebeluje, aby sa napokon predsa prispôsobil celej situácii. Z úcty k trénerke a rodičom. Okrem nádeje na nový slobodný život v zahraničí stráca Ondrej aj najlepšiu priateľku Hanku Maškovú. Človeka, ktorý o ňom vedel všetko to, čo iní nevedeli a neodsudzoval ho za to. Neskôr sa snaží nájsť akúsi náhradu Hanky v dievčine Gabriele, tá je však z neho v mnohom zmätená.
Slobodná duša
Príbeh je veľmi komorný, chýbajú veľkolepé oscarové scény. Väčšinu času sledujeme Ondreja v jeho súkromí s rodičmi, trénerkou a priateľmi. Len v závere, pri zachytení majstrovstiev, sme svedkami veľkého finále úspešného pretekára. Zároveň je vo filme zachytená určitá dvojakosť jeho identity. Jeden Ondrej je ten poslušný usilovný a šikovný, ktorý poctivo trénuje a vyhráva všetky medaily, A ten druhý, skrytý, túži po slobode, voľnosti a možnosti prejaviť naplno svoju identitu bez zábran. Ondrejova „inakosť“ nie je priamo zmienená, iba decentne naznačená v niektorých scénach a dialógoch. V tomto ohľade je veľmi silná scéna, kedy mu v rámci tréningu pustí trénerka obľúbenú pieseň, ktorú mala rada aj Hanka Mašková a Ondrej na ňu improvizuje. Dáva do svojho prejavu všetko svoje vnútro, svoju slobodu. Lebo ani pieseň na voľnú jazdu si nemohol slobodne vybrať, ba ani kostým. Namiesto krásneho ligotavého kostýmu, ktorý dostal od Hanky, musel súťažiť v nevábnej hnedej kombinéze so štátnym znakom.
Skvelé výkony
Pre režiséra Gregora Valentoviča je práca na Nepelovi debutom. A dá sa povedať, že úspešným. Najsilnejšou stránkou filmu sú však bezpochyby herecké výkony českého herca Josefa Trojana a Zuzany Mauréry. Josef Trojan ako Nepela musel zvládnuť pomerne náročné základy krasokorčuľovania, ako dablér spolu s ním vystupoval známy slovenský krasokorčuliar Adam Hagara. Ale okrem športových výkonov sa musel pripraviť aj po stránke jazykovej, lebo sám hovoril po slovensky. Veľmi pekne vyjadril tichého, trochu hanblivého športovca, ktorý má bohatý vnútorný svet a len málokedy do neho nechá nahliadnuť. Výborná Mauréry zahrala skvelo svojskú temperamentnú trénerku, ktorá bola pre Nepelu ako druhá mama. Mauréry výborne zvládla aj rakúsky dialekt, čo muselo byť pre herečku určite náročné. V role Hanky Maškovej vidíme českú herečku Antoniu Formanovú. Film o Onrejovi Nepelovi je teda zaujímavý, zvlášť pre tých, ktorí ho nepoznali a nezažili. Nielen ako súčasť našej histórie, ale ako obyčajný ľudský príbeh.
