Soľ nad zlato

Kto by nepoznal slovenskú ľudovú rozprávku spisovateľky Boženy Nemcovej Soľ nad zlato? Príbeh starého kráľa, ktorý chcel odovzdať žezlo jednej zo svojich troch dcér – tej, čo ho miluje najviac. „Spravodlivým“ hnevom zahorí, keď dá najmladšia Maruška prednosť soli pred zlatom a diamantmi. Dievča vyženie z kráľovstva a spolu s ním sa vytratí aj všetka soľ. Až keď si nebude mať kráľ a jeho poddaní čím ochutiť jedlo a na kráľovský stôl budú servírovať len samé sladké koláče, konečne pochopí, akú má soľ hodnotu. Nedá sa bez nej žiť dlho. A ako to už v rozprávkach chodí, všetko sa napokon na dobré obráti. Kráľ uzná svoju vinu a Marušku privedie späť aj s jej čarovnou soľničkou, z ktorej soli nikdy neubúda. A, samozrejme, stane sa z nej kráľovná.
Soľ prospieva nielen ľuďom, ale aj hospodárskym zvieratám. Kto chová ovečky, ten vie, že okrem dobrej paše a napájadla potrebujú aj tzv. líznu soľ. Vyzerá tak trochu ako kus ľadu, ktorý sa netopí, a ovečky ju chodia oblizovať. Kŕmna soľ napomáha tráveniu a dobrému fyzickému vývoju zvierat. Dopĺňa nedostatok minerálov a v neposlednom rade sodík udržiava správny tlak v bunkách. Jednoducho, soľ nad zlato.
Soľ vždy bola a je vzácna, a ako príklad ju použil aj Ježiš vo svojej Reči na hore, v jednej z najznámejších a najčastejšie citovaných biblických pasáží. Zhromaždeným ľuďom, ktorí si prišli vypočuť Ježišovu „open air“ kázeň, povedal: „Vy ste soľ zeme.“ Tento biblický veršík nájdete aj v interiéri evanjelického kostola v Soli, kde sa v minulosti taktiež nachádzali soľné pramene.
„Vy ste soľ zeme,“ hovorí Ježiš ľuďom, ktorí sú ochotní aspoň na chvíľu zastaviť kolotoč svojho každodenného života a načúvať Mu. Soľ je vzácna komodita, ktorá má na trhu svoju hodnotu, a rovnako tak je každý človek Bohu drahý. Nikto nežije na svete zbytočne a nikto nie je na svete navyše. Je veľmi veľa ľudí, ktorých nemá kto oceniť a ktorí to potrebujú počuť. Že Boh stvoril každého z nás ako originál, aby ochucoval svet. Človeka, ktorý je korením zeme, definuje najmä obetavosť. Ak soľ hodíte do polievky, tak sa v nej stratí. Obetavý človek sa rozdáva iným. Umenšuje svoje potreby, aby mohli iní rásť. Svet dochucuje nielen pokojom a dobrom, ale rovnako tak aj pravdou a spravodlivosťou. Niekedy stačí aj štipka tohto špeciálneho korenia, aby sa náš svet stal lepším a bezpečnejším miestom.
Soľou sa stávame, ak Bohu dovolíme, aby konal v tomto svete aj naším prostredníctvom. Keď sme hlboko ponorení, započúvaní do Božieho slova ako ten zástup na vrchu. Keď Bohu dovolíme, aby si robil nároky na náš život – formoval naše myslenie, názory, postoje, ale aj konanie. Soľou sme vtedy, keď vidíme svet z perspektívy večnosti – Božími očami a keď milujeme tak, ako On miluje nás. Keď Mu dôverujeme,
že nás vedie po ceste, ktorá má zmysel.
Do letného čísla eVýchodu sme, milí čitatelia, vybrali príbehy viacerých ľudí, ktorí majú v sebe túto zvláštnu slanosť evanjelia. Ingredienciu, čo sa nedá ničím iným nahradiť. Príbehy učiteľov, lektorov, duchovných správcov, ktorí sa rozdávajú svojim žiakom na školách. Príbeh kníhkupca Jozefa Stanovského, ktorý nezaváhal a v rozhodujúcom momente sa postavil na správnu stranu dejín. Ale aj príbeh
centra Sletinia, kde obetaví dobrovoľníci vyrábajú ochranné maskovacie siete pre vojnou zmietanú Ukrajinu.
Obetavosť nie je samozrejmá – je inšpirovaná vykupiteľským dielom Ježiša Krista, ktorý nám ukazuje ako nežiť len pre seba a nemyslieť len na svoje potreby. Keď soľ hodíte do polievky, stratí sa v nej, zanikne, ale zároveň vývar premení – dodá mu tú správnu chuť. Keď zapálite sviecu, začne sa okamžite zmenšovať, ale zároveň sa spaľovaním premieňa na svetlo. Preto nemajme obavy z tohto umenšovania
a strácania, ale s radosťou dávajme každému to, čo práve potrebuje – či už je to dobré slovo, odpustenie, úsmev alebo objatie. Veď „ste soľ zeme“, ktorá je nad zlato.

E. Mihočová

Celé číslo časopisu