Chvála trpezlivosti

Medzi najznámejšie knihy uplynulého storočia sa zaradila útla poviedka Muž, ktorý sadil stromy. Pred 24 rokmi vyšiel v Artfore aj slovenský preklad, a tak ju máme vo svojej rodinnej knižnici. Zachytáva príbeh obyčajného francúzskeho pastiera Elzéarda Bouffiera, ktorý usilovnou a trpezlivou prácou zmenil krajinu. Začal sadiť stromy uprostred nehostinnej pustatiny, bez vegetácie, kde navyše fúkali silné vetry. Elzéard neúnavne pracoval každý deň celé roky. Nestrácal vieru a nádej, že „človek sa môže prejavovať práve tak stvoriteľsky ako Boh, a to aj v iných oblastiach, nielen v ničení“. Po rokoch vytrvalej práce na pustatine vyrástol les. Pastierov príbeh doposiaľ inšpiruje čitateľov po celom svete a dojíma ich svojou pravdivosťou a jednoduchosťou. Animovaný film, ktorý podľa poviedky Joana Giona natočil jeden kanadský režisér, získal dokonca Oscara.
Jedno známe príslovie hovorí: „Dočkaj času ako plnosť klasu“, a je nadčasovo platné v ktorejkoľvek oblasti. Samozrejme, keď všetko ide podľa plánu, nie je ťažké byť vytrvalým. No až keď sa situácia začne komplikovať a čím viac času uplynie, tým viac preteká aj pohár našej trpezlivosti. List apoštola Jakuba 5,7-8 a 10-11 povzbudzuje svojich adresátov vo vytrvalosti, a to napriek nepriaznivým okolnostiam; podobne ako sa pastier Elzéard nedal odradiť nehostinnosťou, suchom ani silnými vetrami: „Tak buďte, bratia, trpezliví až do príchodu Pánovho. Ajhľa, roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme, trpezlivo ju vyčkáva, až sa jej dostane jesenného a jarného dažďa. Aj vy buďte trpezliví, vzmužte si srdcia, lebo sa priblížil Pánov príchod! … Za vzor, ako znášať súženie a byť trpezlivým, berte si, bratia, prorokov, ktorí hovorievali v mene Pánovom. Ajhľa, blahoslavíme vytrvalých.“
Roľník, ak chce niečo dosiahnuť, musí byť trpezlivý. Úroda sa nedá žiadnym spôsobom urýchliť. Pre súčasného človeka je však čakanie veľmi náročné. Všetko by sme mali najradšej hneď a teraz. Na počkanie. Dlhé čakanie v radoch v obchodoch je vyriešené samoobslužnými pokladnicami. Žiacke knižky a poznámkové zošity nahradil Edupage – rodič vie často skôr ako samotný žiak, ako známku z písomky dostal. A na španielske Kanárske ostrovy sa dostanete letecky rýchlejšie ako vlakom z Košíc do Bratislavy. Iste, technológie nám uľahčujú život, no
nezačína nám niečo podstatné unikať? Akosi prestávame vnímať rast, zrenie a potrebné čakanie ako prirodzenú súčasť života. Chceme sa naučiť cudzí jazyk, ale ihneď. Chceme, aby náš cirkevný zbor rástol, ale ihneď. Chceme, aby uveril náš priateľ, ktorému svedčíme, ale ihneď.
Chceme, aby sa zmenila situácia v štáte, lebo sa neuberá dobrým smerom, ale okamžite. Sme netrpezliví ako raní kresťania, keď vyčkávali na Ježišov príchod, no na rozdiel od nás v ťažkých podmienkach krutého prenasledovania, ktoré voči nim rozpútali rímski cisári.
Trpezlivosť je vlastnosť, na ktorej treba pracovať. Všimli ste si, že v sebe ukrýva zárodok slovíčka „trpieť“? Ak sa chceme k niečomu dopracovať, nezaobíde sa to, žiaľ, bez určitej dávky utrpenia a času. Pastier Elzéard to tiež nemal ľahké – kopal do zeme tvrdej na kosť, čelil silnému vetru a často márne čakal na dážď. No neprestal pracovať. Neprestal sadiť stromy. Nestrácal nádej a veril, že z krehkých sadeničiek raz vyrastie les. Potrebujeme trpezlivosť, keď čakáme na niečo skutočne dôležité.
Zo septembrového vydania EV je tiež zrejmé, aká dôležitá je práve trpezlivosť. Potrebovali ju organizátori Misijných dní, a to už 15 rokov po sebe. Je vlastná tímu, ktorý na Starej Turej udržiava a pre budúce generácie zachraňuje odkaz života a diela sestier Royových.
Lebo o tom je skutočné vlastenectvo, ktoré na rozdiel od „hejslováctva“ pozná svoje korene a dejiny. A koľko vytrvalosti asi potreboval politik a štátnik Milan Hodža, keď na troskách zrúcaného sveta pomáhal konštituovať Prvú československú republiku, a to na kresťansko- demokratických a hlavne európskych základoch? Rovnako tak kolektív troch autoriek pri zostavovaní reprezentatívnej monografie o histórii cirkevného zboru v Poprade, zasadenej do širšieho kontextu spoločensko-cirkevného diania. „Tak buďte, bratia, trpezliví,“ píše apoštol Jakub. Sme tiež ako pastieri, ktorí do pustatiny svojho srdca sejú semienka – myšlienok, hodnôt, presvedčení. Možno sú drobné a krehké,
ale skrývajú v sebe obrovský potenciál. A vôbec nie je jedno, čo do svojho srdca sejeme. O tom, kým raz budeme, sa rozhoduje práve dnes, v čase sejby.

E. Mihočová

Celé číslo časopisu