Sto rokov pod spoločnou strechou
Tento rok uplynulo sto rokov od prijatia Ústavy Evanjelickej cirkvi po zániku Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa. Zmena štátoprávnych podmienok po roku 1918 viedla cirkevných predstaviteľov k tomu, aby položili organizačné základy vznikajúcej Slovenskej evanjelickej cirkvi, a to na Trenčiansko-teplickej synode. S vďačnosťou chceme nahliadnuť do minulosti a vnímať, ako v darovanom čase politickej a náboženskej slobody povstali tí, ktorých ducha povzbudil Boh, aby šli, spojili sa a budovali dom Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Je to udalosť, ktorá
predznačila cestu ECAV na ďalších sto rokov. Kedy rôzni ľudia dokážu spojiť sily v určitej dejinnej chvíli? Čo bolo v národnostne vypätom prostredí života vtedajšej cirkvi impulzom k položeniu organizačných základov?
Tým impulzom bolo konanie Ducha Svätého v živote Kristových svedkov, ktorých povzbudil Boh, aby budovali Hospodinov dom.
Rovnaké zmocnenie Duchom zažili Izraeliti v babylonskom zajatí, čo opisuje Ezdrášova kniha. Kýrov edikt im umožnil návrat do vlasti a otvoril príležitosť znovuvybudovať duchovný život Izraela. Vtedy povstali vodcovia rodín, „ktorých ducha povzbudil Boh“ a pocítili zodpovednosť za budúcnosť Božieho ľudu. Bez tohto povstania v moci Ducha sa v minulosti nezaobišla ani evanjelická cirkev. Trenčianskoteplická synoda je dôkazom spojenia síl – kňazov aj laických pracovníkov. Povzbudení nielen politickým odmäkom, ale najmä naplnení Duchom a zodpovednosťou za svoj duchovný domov povstali, zišli sa a položili základy jeho fungovania. Duch Svätý spája a zjednocuje rôznych ľudí, aby sme v jeho moci budovali Boží dom. Stojí tu dodnes, aj keď ho formovali rôzne spoločenské vplyvy a udalosti. Osobnosti – predáci spomedzi kňazov ako Jur Janoška, V. P. Čobrda aj spomedzi laikov – Milan, Ivanka, Ján Vanovič a iní, sa stali vzormi a motormi pri zrode organizačnej štruktúry ECAV. No išlo najmä o organizáciu duchovného života v slovenskom jazyku. Svedkovia zmocnení Duchom sa stali pre ďalšie generácie vzorom hodným nasledovania. Potrebujeme vzory. Rodičov, presbyterov, laických pracovníkov. Potrebujeme, aby sme nanovo povstali v moci Ducha Svätého, a aby sme povzbudení Božím slovom kládli základy duchovného života v našich rodinách aj cirkevných zboroch. Evanjelická cirkev potrebuje všetky obdarovania Ducha Svätého, potrebuje jednotu medzi laikmi a duchovnými, lebo iba vtedy sa bude obnovovať Kristov dom.
Je nutné mať v cirkvi ľudí, ktorí svoje postavenie a možnosti vnímajú ako Bohom ponúknutú príležitosť, aby napomohli rastu Jeho veci tu na zemi. Cirkev potrebuje tých, ktorí by sa v cirkvi zasadzovali za dobré úmysly. V minulosti spájanie spoločných síl kňazov a neordinovaných prinášalo veľa dobrého ovocia – svedectvom toho je prvá ústava ECAV po rozpade Rakúsko-Uhorska. Naštartovanie duchovného života sa dialo za spolupráce kňazov, dozorcov, učiteľov, presbyterov i zapálených radových členov. Ich misijné nadšenie prinášalo veľa dobrého, a dnes túto
štafetu v ECAV nesieme my. Verím, že Boh povzbudí aj nás k tomu, aby sme povstali a šli. Nech prítomnosť Ducha Svätého medzi nami vytvára jednotu vo zväzku pokoja. Nech i dnes spája
pri duchovnej a materiálnej obnove – kňazov i laických pracovníkov do horlivého spoločenstva za Kristove dielo medzi nami. Keď sa pozeráme do minulosti – do života cirkvi pred sto rokmi, keď vidíme jej schopnosť obetovať sa pre spoločné dielo a aktívne sa spoločensky angažovať – nech nás to inšpiruje, aby sme aj my povstali a v moci Ducha budovali dom cirkvi pre ďalšie generácie.
Peter Mihoč,
biskup Východného dištriktu
