Keď sme starý rok začínali, požiar krvavej svetovej vojny bol už vari štvrtý rok v blku. Starý rok sme zavreli a požiar stále blčí, blčí a ničí všetko, čo sa mu postaví do cesty. Dúfali sme a potešovali sme sa, že nový rok bude holubicou prinášajúcou olivovú ratolesť pokoja, no nestalo sa tak. A ja viem, že nejedna utrápená, ubolená a ustarostená duša po šírom svete kľačala na Nový rok na kolenách a prosila Hospodina, aby už aspoň tento nový rok bol radostnejší, šťastnejší ako bol starý.
Naša drahá slovenská otčina bola doposiaľ síce vďaka dobrotivému Pánu Bohu ušetrená – aspoň najstrašnejších hrôz krvavej vojny, ale kvôli tomu sa ani my nemôžeme oddávať klamným ilúziám, že nám už nehrozí nijaké nebezpečenstvo, že je náš pokoj raz a navždy zabezpečený a my bez obáv a starostí môžeme hľadieť do budúcnosti. Nik nevie, kde sa to zastaví, kedy sa vojna skončí a aký bude koniec. Ani my nemôžeme inak, len na kolenách prosiť všemohúceho Pána nebies a zeme, aby ani v novom roku od nás neodvracal svoju milostivú tvár a neodťahoval od nás svoju mocnú, pomocnú a záchrannú pravicu. Ale aby aj naďalej rozprestieral nad nami krídla svojho milosrdenstva a zľutovania a vrátil nám drahý poklad pokoja. Aby nový rok znamenal pre nás skutočne vzácne leto pokoja, radosti a šťastia.
Všetko sa mení
Ale aj keď nehľadíme na svetové udalosti, čo sa vôkol nás odohrávajú; i keď myslíme len na seba, na svoj každodenný život, na okolie, na svoje životné pomery a osudy – na zvrate časov, na rozhraní rokov si živšie ako inokedy uvedomujeme, aká to ustavičná premena vo všetkom. Ako sa radosť mení na žiaľ, ako nespokojnosť vyháňa pokoj zo srdca; hojnosť sa vystrieda s nedostatkom a biedou. My opúšťame ľudí i nás neraz opúšťajú naši najmilší a najpotrebnejší. Niet nič stáleho, nič istého, nič bez premeny! A či ozaj nič? Pri všetkých premenách nepremenný je náš dobrý nebeský Otec. Nepremenná je Jeho láska a pomoc, ochrana, vernosť a milosť, Jeho zľutovanie a žehnanie – a my spokojní a v pokoji môžeme vítať nový rok. Nevieme, čo nesie; ale vieme, že len to prinesie, čo Boh dá. A to nám stačí.
Pevný bod
A práve také nepremenné má byť naše povolanie a vyvolenie, o ktorom apoštol hovorí v uvedenom biblickom texte. Lebo ono nezávisí od toho, či vôkol zúri krvavá vojna alebo nás zahrieva slniečko pokoja; či sa na nás usmialo šťastie alebo nám starosti a strasti strpčujú život; či sme chudobní alebo bohatí – každý máme svoje časné určenie, životné i vyššie, duchovné povolanie a svoj cieľ v časnosti i vo večnosti.
A toto svoje povolanie utvrdiť, ku svojmu cieľu sa bližšie dostať – má byť našou snahou, naším úsilím v novom roku, ako zdôrazňuje apoštol Peter: „Preto o to viac, bratia, usilujte sa upevniť svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to urobíte, nepotknete sa nikdy, a tak skôr budete mať prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“ (v. 10 – 11) Iste vhodný text na Nový rok, lebo v ňom je hotový program pre všetko naše konanie v novom roku. Preto sa dnes pýtajme: V čom nám treba utvrdiť svoje povolanie a vyvolenie?
Len a len Božia milosť
K tomu, aby sme utvrdili svoje povolanie a vyvolenie potrebujeme predovšetkým Božiu milosť. Keď Pán Ježiš povedal: „Bezo mňa nič nezmôžete“ – to znamená, že bez Neho, bez Jeho pomoci a bez Jeho žehnania a bez Božej milosti človek nič nezmôže. To skúsil aj apoštol Pavol a vyznal: „Z milosti Božej som čo som.“ Aj veľký reformátor Martin Luther iste tiež len z vlastnej skúsenosti napísal: „Verím, že ja zo svojej moci a zo svojho rozumu nemôžem v Pána Ježiša Krista veriť a nemôžem k Nemu prísť…“ A o jednom chýrnom zbožnom univerzitnom profesorovi sa hovorí, že kedykoľvek videl viesť zločinca po šibenicu, rozplakal sa a povedal: „Veru len Božej milosti môžem ďakovať, že nie som ako ten úbohý hriešnik.“ Preto sa epištoly napospol začínajú pozdravom: Milosť vám od Boha… Lebo Božiu milosť potrebujeme všetci a bez nej nič nie sme a nič nezmôžeme.
Bez odozvy
A spasiteľná Božia milosť sa nám skutočne zjavila a pre naše časné šťastie a večné blahoslavenstvo vykonala, čo mohla. Teraz je už na nás, aby sme ju nebrali nadarmo. Preto apoštolovia nielen začínajú listy pozdravom: Milosť vám…, ale aj prosia Hospodina, aby sa milosť vždy viac a viac rozhojňovala medzi ľuďmi a napomínajú kresťanov, aby nepohŕdali Božou milosťou a nebrali ju nadarmo. „Milosťou Božou sme čo sme,“ vyznáva apoštol a dokladá: „A Božia milosť nebola pri mne zbytočná.“ A o toto ide. Ide o to, aby milosť Božia nebola pri nás daromná. Bol by to ohromný omyl a len samých seba by sme mámili a klamali, keby sme si mysleli, že naše povolanie a vyvolenie nás bez všetkého privedie k cieľu – že Božia milosť vykoná všetko aj bez nás a namiesto nás i bez toho, aby sme sa my pričinili a snažili, ba hádam aj proti našej vôli.
Neplodná viera
Naše povolanie a vyvolenie je z dobrotivej Božej milosti. Ale Boh nás volá, aby sme Ho počuli a poslúchali. Jeho láska si nás vyvolila, aby svoje vyvolenie ochotne a vďačne prijali, stále v ňom zotrvávali, aby sme Jemu, svojmu Bohu patrili a Jeho boli. A tým, že v živote kráčame po Božej ceste, našli sme prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Lebo povolanie, ktoré nachádza len hluché uši a vyvolenie, ktorým vyvolený pohŕda, je zbytočné a nikdy neprivedie k cieľu, k večnému spaseniu. Keby to tak nebolo, Pán Ježiš by nebol plakal nad Jeruzalemom hovoriac: „Chcel som vás zhromaždiť a vy ste nechceli.“ Ale tak to je. Bez nášho pričinenia a snaženia nás ani Božia milosť nespasí. Niežeby na to Božia milosť nestačila, ale také je Božie uloženie – aby sme aj my vynaložili všetko úsilie a nestáli nečinní a neplodní, ale všemožne sa usilovali upevniť svoje povolanie a vyvolenie.
Toto si nám treba dobre uvedomiť hneď v prvý deň nového roku, aby sme sa vyvarovali dvoch osudných omylov. – Aby sme nezabudli, že Božiu milosť potrebujeme všetci, preto sa nesmieme príliš spoliehať na seba alebo dúfať v ľudí. – A na druhej strane, aby sme nečakali všetko od Božej milosti a sami stále nečinní a neplodní, zaháľajúc na trhu života, ale aby sme sa aj sami usilovali upevniť svoje povolanie a vyvolenie.
Ako červavé jablko
Čo sa teda od nás čaká a žiada? Apoštol vymenúva: „Tak aj vy podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie, k poznávaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku. Lebo ak sú pri vás všetky tieto vlastnosti a rozmáhajú sa, nebudete nečinní a neplodní ani v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista.“ (v. 5 – 8)
Základom všetkého je viera. Bez viery sa nemôžeme páčiť Pánu Bohu a bez viery – práve tak ako bez Božej milosti človek nič nevykoná. Viera je aj dnes víťazstvo, ktoré premáha svet a len vierou utvrdíme svoje povolanie a vyvolenie. „Pridávajte k viere cnosť.“ Naša viera nesmie byť mŕtva, bez skutkov cnostného, Bohu posväteného a Bohu milého života. Aby sme neboli ako červavé jablko – neoko chutné, červené, ale dnu samé červy. Alebo ako obielené hroby – navonok pekní, čistí, ale v skutočnosti plní hniloby a nečistoty…
Komplexný balíček
… Ako teda vidíme, tu nejde len o jednu, dve dobré vlastnosti. Lebo jedna – dve vlastnosti nerobia ešte kresťana; naopak, ide tu o celý register cností: vieru, zdržanlivosť i trpezlivosť, pravú pobožnosť, bratstvo a lásku, slovom: celý náš život má byť podľa Božej vôle. Kto chce utvrdiť svoje povolanie a vyvolenie, ten sa celý musí stať novým človekom – novým od hlavy až do päty. Inak budeme ako izraelský ľud na Eliášových dní, ktorý prorok musel karhať: „Dokedy bude krívať na obe strany?“ Takto sa netvorí nový svet. Takto sa v srdci človeka nebuduje stánok Hospodinovi. To nie je cesta do zasľúbenej zeme večného života.
Keď hneď v prvý deň nového roku vyznáme a celý rok bude vyznávať s nábožným pevcom. „Věčne chci na Tebe, Pane, pamatovat,
a jak Ty, v svatosti na světe obcovat:
buď můj konec, jak chce Bůh můj!
Jsem Jeho a jsem věčne Tvůj,
Tvůj, milý Ježiši!
Takto utvrdíme svoje povolanie a vyvolenie v časnosti a takto nájdeme prístup do večného kráľovstva. A v tom nám nebude prekážať nič – ani svet, ani diabol, ani život, ani smrť.
Takýto rok popraj nám Hospodine!
Povolanie, ktoré nachádza len hluché uši a vyvolenie, ktorým vyvolený pohŕda, je zbytočné.