Výstup na horu

Je to už niekoľko rokov, čo sa leto vo Východnom dištrikte končí Misijnými dňami v Starej Ľubovni. I keď bolo aj tento raz všetko organizačne zabezpečené, napokon boli zrušené pre opatrenia súvisiace s Covid-19 a obavy vyplývajúce z možnej nákazy. Pre nás, ktorí chodíme na Misijné dni každý rok, to bolo preto zvláštne leto. Ale aj pozitívna skúsenosť v tom smere, že si snáď budeme viac vážiť to, čo sme už tak trochu brali ako samozrejmosť. A tak sa stalo, že sme mali posledný augustový víkend nečakane voľný. S rodinou sme si povedali, že sa tento raz zúčastníme
spomienky na SNP v obci Hermanovce nad Topľou, v jednom z kľúčových centier partizánskeho odboja. Už 40 rokov je súčasťou osláv SNP v tejto východoslovenskej obci aj výstup na
Šimonku, najvyšší vrch Slanských vrchov (1092 m. nad m). Výstup, ktorý v tento deň absolvuje 300 – 400 ľudí, tento rok pre pandemické opatrenia vedenie obce oficiálne zrušilo. Individuálne ho absolvovalo len pár jednotlivcov a rodín. Chýbala aj divadelná dramatizácia a rekonštrukcie bojov SNP, rovnako tak spoločné posedenie pri dobrom jedle. Turistickí nadšenci a zástupcovia obce symbolicky položili aspoň vence pri pamätníku SNP postavenom po 2. svetovej vojne na mieste, kde prebiehali boje medzi Nemcami a povstaleckými jednotkami. Miestni doteraz
cítia hrdosť na svojich predkov, ktorí sa pridali k partizánom a postavili sa nacistom na odpor. Práve na ich pamiatku každoročne absolvujú výstup na Šimonku – v miestnych horách totiž partizáni a obyvatelia dediny našli ochranu a útočisko. Hermanovce nemecké jednotky z pomsty vypálili. V okolitých lesoch doteraz môžete občas nájsť samopal či historickú zbraň ako pozostatky krvavých bojov. Vrchol Šimonky je dnes Národnou prírodnou rezerváciou, s najvyšším 5. stupňom ochrany. Vedie k nemu niekoľko turistických trás a chodníčkov. Je na vás, či si vyberiete kratší ale strmší výstup, alebo o čosi dlhší s nižším prevýšením, vhodný pre deti s rodinami. Pred páliacim slnkom pocestných chránia koruny stromov a občerstviť sa môžu v studničkách s vysokým obsahom železa. Prejdete aj cez tzv. Údolie obrov, v ktorom sa nachádza najväčší skalnatý komplex Slanských vrchov – Sokolia a Havrania skala. Lesníci sú citliví na rušenie pokoja a ticha, najmä motorkármi, ktorí plašia lesnú zver. Ľahko tu stretnete jeleňa, diviaka a dokonca aj vlčiu svorku. Turisti by sa preto nemali pohybovať mimo vyznačeného náučného chodníka. To, že sa blížite na koniec cesty, spoznáte podľa balvanových sutín, pralesovitej bučiny s vyše 200-ročným jaseňovým porastom. Na samom andezitovom vrchole Šimonky sa nachádza malá nezalesnená plocha, odkiaľ je krásny panoramatický výhľad až na Vysoké a Nízke Tatry. Dominantou je vysoký drevený kríž s Ukrižovaným. Aj keď je leto za nami, výstup na Šimonku sa oplatí absolvovať
aj v jesennom období či dokonca v zime. Život každého človeka môžeme taktiež prirovnať k výstupu na vysokú horu. Je dôležité, aby sme sa na ňom držali vyznačených chodníčkov, ktorými nás chce viesť Duch Svätý. Nie je to vždy priamočiara cesta, naopak, často aj kľukatá a náročná, ale je bezpečná. Hlavne netreba zo zreteľa stráca cieľ svojho životného výstupu –
Kristov kríž osadený na samom vrchole. Vrcholom nie je naša práca, zarábanie peňazí, naše deti či koníčky – len On je a má byť konečným cieľom. Občas sa môže stať, že sa pošmykneme, alebo zídeme z cesty. Aj to sa stáva, veď každý robí chyby.

Podstatné je, či sa dokážeme postaviť, oprášiť kolená a pokračovať v ceste.

Nevzdať to a nevrátiť sa tam, odkiaľ sme vyšli. A je skvelé, že na tomto výstupe nie sme sami, ale vždy sa nájde niekto, kto vám podá pomocnú ruku. Nech je aj vaša hora akokoľvek vysoká a strmá, pozerajte na cieľ – na Krista.

E. Mihočová