Uprostred druhej vlny

S nástupom jesene sa naplnili prognózy lekárov a infektológov o druhej vlne pandémie. Covid udrel s nástupom chrípkového obdobia v plnej sile a počty nakazených prudko stúpli. A to aj preto, že sme o čosi menej obozretní a opatrní, podceňujeme vážnosť situácie. Podliehame konšpiračným teóriám o škodlivosti nosenia rúšok a očkovania – teda dvoch najúčinnejších spôsobov, ktoré nás môžu pred nákazou účinne ochrániť. Je preto zásadné, aby sme v spleti informácií, ktoré sa šíria najmä sociálnymi sieťami, dokázali selektovať, oddeľovať pomyselné plevy od zrna a držali sa zdravého sedliackeho rozumu. Zachovať pokoj a nepodliehať strachu, panike – v tomto smere svoju úlohu zohralo aj to, že sa cirkev dokázala promptne presunúť po zatvorení kostolov do online priestoru. Práve Božie slovo šírené cez internet mnohým pomáhalo nachádzať vnútorný pokoj a hľadať hlbší zmysel toho, čo sa práve deje. V týchto snahách chceme byť nápomocní aj prostredníctvom októbrového čísla Východu. Pandémia nás neohrozuje len na zdraví, ale bude mať aj ďalekosiahle psychické a najmä ekonomické následky. Drobné obchodíky v centrách miest sa zatvárajú, ubúda pracovných pozícií, mnohí zostávajú bez pravidelného finančného príjmu, budúcnosť je neistá. Existenčne je ohrozená najmä oblasť kultúry a športu. Ani v ťažkých časoch však netreba strácať nádej a optimizmus. Aj preto vám, milí čitatelia, prinášame rozhovor s maliarom – evanjelikom Stanom Lajdom. Verejnosť ho pozná ako znalca života a diela Leonarda da Vinci a autora reprodukcie jeho obrazu Poslednej večere. Ale už len málokto vie, že kreslí aj karikatúry, ktoré by sme mohli označiť ako „láskavé“. Na rozdiel od iných karikaturistov sa nikoho nesnaží
zosmiešniť či ponížiť, práve naopak. Verí, že ľudí v týchto ťažkých časoch jeho dielka rozveselia, potešia a nasiaknu dobrou náladou. A aspoň na chvíľu zabudnú na svoje problémy.
Žiaľ, že práve v dobe zhoršovania pandemickej situácie musí evanjelická cirkev riešiť otázku ďalšieho financovania svojej činnosti, nakoľko sa od januára tohto roku zmenil štátny zákon a stúpla minimálna mzda. Nie je to populárna téma, no či chceme alebo nie, musíme sa ňou zaoberať. Obsiahlejšie sa jej venuje Evanjelický posol spod Tatier v č. 39 – 40/2020. Na stránkach Východu prinášame exkurz do čias Uhorska, kedy evanjelici financovali nielen svoju cirkev a to bez akejkoľvek finančnej podpory zo strany štátu, ale paralelne dane odvádzali aj rímskokatolíckej farnosti a panovníkovi. A napriek tomu to zvládli. Ich viera, pretavená do konkrétnych skutkov štedrosti a dobročinnosti, nás zahanbuje. Október je aj mesiacom úcty k starším – chceme si ich v októbrovom čísle všimnúť ako najviac ohrozenú skupinu. Starých ľudí musíme chrániť – paradoxne tým, že im odopierame to, čo je pre nich najdôležitejšie: dotyk a osobný kontakt s blízkymi. V téme, ktorá číslo otvára, si všímame zvlášť dopady inštitucionalizovanej starostlivosti na seniorov. V súčasnosti dokážu zariadenia, vrátane diakonických, poskytovať komplexnú starostlivosť, ale ani pri najlepšej snahe nemôžu nahradiť „ľudské teplo, lásku, blízkosť rodiny a útulnosť vlastného domova“.

Aj keď sa nám zdá, že sme ťažko skúšaní, netreba zabúdať na to, že v žiadnej dobe sa nežilo ľahko.

Pre prvého porevolučného biskupa Pavla Uhorskaia, väzneného komunistami, bolo prežité utrpenie stavebným kameňom, z ktorého budoval chrám svojej viery. Na vieru ako istotu odkazuje aj októbrová Pamiatka reformácie. Môžeme sa o ňu opierať aj my, tak ako reformační otcovia, keď sa nám zdá, že strácame pevnú pôdu pod nohami. Viera je istota v neistých časoch.

E. Mihočová