ČO S UTEČENCAMI?
Od februárového referenda uplynulo len pár mesiacov a opäť tu máme veľkú tému, ktorá polarizuje spoločnosť a z ktorej sa bude dať pred voľbami vytĺcť politický kapitál. Utečenci. Na pobreží Talianska a Grécka sú ich už tisíce a my nevieme, čo s nimi. Na sociálnych sieťach vypukla hystéria.
Áno, sú pre nás otáznikom, lebo netušíme, či sa medzi nimi nenachádzajú potenciálni teroristi. Sú pre nás ekonomickou záťažou – na ich zabezpečenie bude musieť EÚ vynaložiť poriadny balík peňazí. Sú z úplne iného kultúrneho prostredia a zžiť sa s nimi nebude jednoduché. Iste, utečenci sú nečakaným problémom, ale nad hystériou musí zvíťaziť zdravý rozum. A ľudskosť. Keď vypukne požiar, hľadá sa jeho zdroj. V prípade utečencov je tým zdrojom vojenský konflikt v ich domovských krajinách.
Svet musí dať hlavy dokopy a začať premýšľať nad tým, ako môže byť nápomocný pri jeho riešení, ako účinne zasiahnuť proti ISSIS a Islamskému štátu (áno, v tomto prípade už nemôžeme hodiť vinu na Američanov, ani na Židov).
Mali by sme prísne rozlišovať medzi utečencami ekonomickými – teda tými, ktorí do Európy migrujú za prácou – a utečencami z krajín, kde vypukol vojnový konflikt, a ide im doslova o život. Kto by inak zaplatil balík peňazí pašerákom, ktorí sa k nim správajú horšie ako k dobytku a riskoval by svoj život plavbou na drevenej bárke po Stredozemnom mori?
Vezmime si za príklad Austráliu, ktorá vízami reguluje ekonomickú migráciu, ale pre imigráciu ľudí postihnutých humanitárnymi krízami majú skvelé programy. Úplne ma šokoval nápad bombardovať pašerácke lode, aby sme zabránili obchodu s ľuďmi. Ako si overíme, či v podpalubí utečenci nie sú? Alebo povieme, že keď sa rúbe les, lietajú triesky? Už sme zabudli na 4. jún 1939, kedy USA nedovolili pristáť lodi so židovskými utečencami na svojich brehoch? Tak sa musela väčšina z 937 ľudí vrátiť späť do Európy. Viac než 250 z nich potom zahynulo v nacistických koncentračných táboroch. Ďalšou vecou je, že nemôžeme všetkých utečencov nechať Grékom a Talianom – predstavte si, že bude eskalovať konflikt na Ukrajine a poľahky sa môže stať, že Slovensko ako susednú krajinu zaplavia utečenci z tejto oblasti. Potom sa budeme trochu inak pozerať na princíp solidarity a rozdelenia týchto ľudí medzi jednotlivé členské krajiny EÚ. Iste, kvóty neberú na zreteľ početnú rómsku komunitu, ktorá u nás žije a zjavne si ani s rómskou otázkou nevieme poradiť. Utečenci (cca 1200) však budú žiť v utečeneckých táboroch a ich pobyt u nás bude financovaný z rozpočtu EÚ, neohrozí našu životnú úroveň, ktorá je v mnohých oblastiach na hranici chudoby. Bojíme sa moslimov a zabúdame, že medzi utečencami sú aj kresťania, ktorým Islamský štát v priamom prenose nemá problém odrezať hlavu alebo odpáliť kostol.
V Ježišovom podobenstve milosrdný Samaritán podstupuje riziko, aj keď ho to stojí čas, peniaze, námahu, aj keď tým poruší spoločenské a náboženské konvencie.
Aj sám Ježiš z lásky k nám išiel do rizika a stálo Ho to život.
Svet nás kresťanov pozorne sleduje – a aj na základe toho, ako sa postavíme k otázke utečencov, si o nás urobí svoj obraz, pamätajme na to.
E. Mihočová
šéfredaktorka eVýchodu
