RODINA, KTORÁ PREKRAČUJE PRAH DOMOVA

Mám veľmi rada slnko, teplo a vôňu kvetov. Aj v tomto období je toho všade navôkol plno. Cítim sa ako špongia, ktorá do seba nasáva všetko krásne a snaží sa to rozdávať ďalej. Usmievam sa na ľudí a viem, že to teplo napriek škaredému počasiu musia cítiť. Májové obdobie mám veľmi rada.

Deň matiek, ktorý si v tomto čase pripomíname, je pre mňa naozaj výnimočným dňom. Nie preto, že sa snažím mamke priniesť nejakú sladkú maškrtu, ale preto, lebo cítim nesmiernu vďačnosť za svoju výchovu a za jej pomoc pri všetkom.

Bola to ona, usmievavá,milá, starostlivá a milujúca, ktorú som už odmalička potrebovala. Je darom od Boha a som šťastná, že ju mám.

Napriek tomu, že som dospelá, vždy budem jej dieťaťom a vždy tu bude preto, aby ma chránila a bola pri mne, keď ju budem potrebovať. Často v tomto období rozmýšľam aj nad deťmi, ktoré takéto šťastie nemali. O to viac sa snažím viac lásky vôkol rozdávať. Nikdy neviete, na koho sa usmejete a vylepšíte mu deň. Nikdy neviete, čo človek vedľa vás aj v takom obyčajnom autobuse vo svojom srdci prežíva a ako sa má jeho duša. Preto sa snažím usmievať. Páči sa mi jedinečnosť každého z nás. Sme ako také lentilky.

Všetci máme inú farbu, ale predsa sme rovnakí.

Potrebujeme Božiu lásku rovnako ako aj ľudskú. Chcela by som sa poďakovať všetkým mamkám, ale aj starým mamkám – babkám, za to, že prijali úlohu byť matkou. Je to výnimočná a ťažká úloha. Starali sa o nás, vymieňali nám plienky, utíšili plač a objali nás vždy, keď sme to potrebovali. Nechceli a nepotrebovali za to nič. Stačil im pocit, že sme šťastní. Bez odmeny znášali naše vrtochy, náš plač a neraz aj hnev. Ďakujem vám za všetko.
Najkrajším vyjadrením citov je objatie, úcta a láska. Pánu Bohu môžeme za
ňu ďakovať aj slovami Milana Rúfusa v jeho básni Modlitba za rodičov:

Pane, ktorý si na nebi,
zachovaj všetkým deťom mamy.
Nech ako cesto na chlebík
im rastú v teple pod rukami.
Podaruj deťom otecka
na každý deň,
nie iba na včera.
Bez otecka je ovečka
zatúlaná a bez pastiera.
Zachovaj nám ich obidvoch,
veď dve ruky od Teba máme.
Dve rúčky deťom stvoril Boh:
pre ocka jednu,
druhú mame.

Rodina je miestom, kde naplno môžeme prežívať lásku a medziľudské vzťahy. Našou rodinou je aj cirkevný zbor, v ktorom sme. Konfirmáciou sa z nás stavajú dospelí členovia cirkvi a potvrdzujeme tak svoj krst. Pamätám si na svoju konfirmáciu a samozrejme, aj na veršík, ktorý som pri nej dostala. „Kto premáha svet, ak len nie ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží“ (1J 5, 5)

Dva roky konfirmačnej prípravy, vzdelávania sa naplnili a bolo treba ich spečatiť. Stála som pred oltárom a čakala, čo bude. Bola to chvíľa, na ktorú nezabudnem rovnako ako aj na sľub, ktorý sme odriekali. Bola som na rázcestí, na ktorom som sa rozhodovala, čo urobím so svojím životom. Stala som sa dospelou členkou spoločenstva, do ktorého patrím a za ktoré som vďačná.

Prajem vám, milí čitatelia, aby ste našli pokoj, radosť a boli za všetko, čo máte vo vašich životoch, Pánu Bohu vďační.

Janka Sopoligová
členka redakčnej rady eVýchodu