Naše predvianočné krízy
Už niekoľko mesiacov počúvame, že príde kríza. Áno, viaceré ekonomické ukazovatele nás presviedčajú o tom, že sa blíži hospodárska kríza. No zatiaľ neprišla. Sme však na ňu pripravení? Ako hospodárime? Zadlžujeme sa novými dlhmi alebo splácame tie staré? Ďalšia kríza, ktorej prítomnosť priam fyzicky cítime, je spoločenská kríza. 30 rokov po Novembri sme tu chceli mať nemeckú alebo aspoň rakúsku prosperitu. Dokonca sa tu ktosi nadchýnal predstavou o stredoeurópskom Švajčiarsku. Namiesto toho vyšetrujeme absurdnú vraždu, čítame si rozhovory prvotriednych gaunerov s treťotriednymi zástupcami ľudu, zisťujeme, že tí, ktorí mali v mene ľudu vyšetrovať, sa v mene svojom odpočúvali, nahrávali, vydierali, kliali… no kríza. A čo cirkev? Zmieta sa tiež v kríze? Partia pravoverných nás pravidelne zásobuje informáciami o všetkom zle, ktoré tu máme. Čítame o „korupcii“ a „manipulácii“, o boji za pravú vieru, či za „najsprávnejšie“ vyznanie. Obvinení mnoho, riešení minimum. To sme sa teda dopracovali…
Hospodárska kríza však akosi neprichádza a preto nakupujeme, cestujeme, študujeme a užívame si ako nikdy. Spoločenskú krízu cítime, ale väčšina preferuje tých, ktorí sú jej prirodzenou súčasťou. Oni sami sú krízou už len svojou existenciou v pozíciách, do ktorých sme ich zvolili. Aj naša cirkev je presne tam, kde musí byť, pretože konáme tak, ako konáme. Hlasujeme bez poznania obsahu, hľadáme svoj prospech, žijeme podľa zvyklostí, nepreberáme zodpovednosti, nové trendy ignorujeme, zato na časy dávnych predkov usilovne spomíname…
Mám však aj dobré správy. O hospodárskej kríze vieme nielen to, že príde, ale aj to, ako sa na ňu pripraviť. Stačí zodpovedne hospodáriť, kontrolovať výdavky, nerobiť veľké dlhy, zabezpečovať príjmy a vytvárať zásoby (napríklad finančné). Kríza spoločenská je vážna, ale riešiteľná. Stačí pravidelne sledovať (nie špehovať) zodpovedných, rozmýšľať, rozlišovať, nenechať sa manipulovať, nenechať sa korumpovať a zodpovedne voliť. Nezabúdajme, že už tridsať rokov na to máme právo, máme tiež slobodu to neurobiť, alebo urobiť zle. Potom však neplačme….

Aj kríza v cirkvi sa môže skončiť a som presvedčený, že vidno svetlo na konci tunela.

Ten, kto videl televízny prenos z prešovského chrámu, kto videl otvorenie Roku evanjelického školstva, kto si vypočul Stanovisko ECAV k 30. výročiu Nežnej revolúcie, ten mohol vidieť cirkev sebavedomú, radostnú a perspektívnu. V cirkvi nemáme iba problémy. Máme žijúce cirkevné zbory, diakonické zariadenia, školy, besiedky, spevokoly… aj toto je dnešná cirkev a verím, že aj cirkev budúcnosti.
S blížiacimi sa sviatkami narodenia sa Ježiša Krista si dovoľujem pripomenúť skutočnosť, že On neprišiel do dokonalého sveta. Aj v čase Ježišovho narodenia bol židovský svet v kríze – žili v chudobe, okupovali ich Rimania, manipulovali farizeji… On však prišiel s radostnou zvesťou, láskou a  nádejou.
Prajem nám všetkým prežitie požehnaných Vianoc, radosť z Pánovho narodenia, odvahu riešiť každodenné problémy a popritom ochotu prispievať k obmedzovaniu dôsledkov hospodárskej, spoločenskej aj duchovnej krízy. Pán Boh nám dal úžasné možnosti.

Marián Damankoš
riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Prešove
seniorátny dozorca Šarišsko-zemplínskeho seniorátu ECAV
poslanec Prešovského samosprávneho kraja