Dve cesty
V uplynulých týždňoch sme boli svedkami roztápania sa dlhodobo zmrazených oblastí spoločenského života.
Štrajk učiteľov a zdravotných sestier bol živým poukazom nielen na problémy v daných rezortoch, ale aj spoločenským vyvodzovaním zodpovednosti za všetky síce vyslovené, ale v realite nijako nenaplnené predvolebné sľuby jednotlivých politických subjektov. Prázdne a nesplnené slogany, ktorých cieľom bolo chytiť potencionálneho voliča do siete tej, či onej politickej strany sa stali svedectvom o otupenom svedomí členov politickej sféry, ich krátkej pamäti a nezodpovednom postoji k realite života bežných ľudí.
Po štyroch rokoch prichádza príležitosť „novej zdanlivo slobodnej voľby“. Opäť sme zaplavení populistickými sľubmi, ktoré majú pekný obal, ale ich obsah – realizácia ostáva tajomstvom neistej budúcnosti. Kvôli dobrému výsledku sa všetci usilujú získať priazeň u ľudí, bez ohľadu na pravdu, zodpovednosť, úprimnosť, čistotu úmyslov, či skutočnú ochotu pomôcť. Mnohí sa snažia kráčať cestou zdola nahor, na vrchol politickej moci.
Ale v týchto dňoch klope na dvere spoločnosti aj iný hosť. Po roku je tu opäť obdobie pôstu, ktoré nás chce duchovne zorientovať v spleti rôznych sloganov, ponúk a predovšetkým ukázať na „inú“ cestu – zhora nadol.
Od čias prvotnej cirkvi sa pôst začína poukazom na Ježišov zápas s najchytrejším populistom, ktorý sa usiluje o priazeň ľudí bohatými sľubmi.
Už v raji človeku sľúbil, že určite nezomrie, ak pristúpi na cestu nezávislosti na Bohu, stačí, ak poslúchne jeho hlas. Na púšti prichádza s identickou ponukou cesty moci, popularity a dôležitosti.
„Chlebom,zázrakom a mocou si získaš ich priazeň, budeš dôležitý, populárny a mocný, a dokonca na tejto ceste nebudeš sám, ak poslúchneš, pôjdu za tebou davy odhodlaných voličov.“
Len… len to má malý háčik, podmienku – musíš sa skloniť pred mojimi pravidlami, ktoré sú v svete zabehnuté, musíš ma uznať ako pána a potom toto „všetko ti dám… “
Ježiš odmieta kráčať touto cestou, a na zdanlivo skvelú ponuku odpovedá slovami: „Pánovi svojmu Bohu budeš sa klaňať a len Jemu budeš slúžiť.“
Bohu patrí všetko, stredobod bytia nie je človek, ani jeho potreby, ale Boh. Poukazuje na to, že Boh je pravda, ktorá si stojí za svojimi sľubmi a že oklamaným ľudom ponúka pomocnú ruku, aby našli novú cestu – zhora nadol. Podmaňuje si ľudí mocou, ktorá nehľadí na ľudí zhora, ale zdola – v láske, empatii, pokore a v sklonení sa k ich životným problémom, ukazuje, že pravda vyviera z Božieho slova, z poznania, že je životne dôležité s Bohom rátať, ak nám na jazyku nemá ostať len pachuť prázdnoty a nesplnených sľubov.
Je pravda, že táto cesta vedie vždy ku krížu, k obetavosti, kde napokon ostáva sám, ale toto je jediná cesta, ku ktorej sa Stvoriteľ priznáva, na ktorej je porazená aj moc smrti a splnený Boží sľub o záchrane oklamaných, či sklamaných ľudí.
Využime dar pôstu k rozpoznávaniu rôznych hlasov v našom vnútri, ktoré prinášajú rôzne ponuky.
Skúmajme, kde všade sme sa vzdali Boha a kde všade sme sa poklonili pánovi, ktorý si myslí, že mu všetko patrí.
Pôst je o vzdávaní sa kráčať cestou zdola nahor a o túžbe kráčať v šľapajách Pána, ktorý sa všetkého
vzdal, aby nás naučil kráčať cestou zhora nadol.
Toto nie je cesta lacného populizmu, získania priazne davu, toto je cesta poslušnosti Otcovi a cesta k dverám ľudského srdca.
Prajem si, aby nám tento rozmer pôstu nezanikol v mediálnom predvolebnom hluku rôznych ponúk a rýchlych sľubov, ale aby prenikol naše postoje a rozhodovanie.
Aj pri nových voľbách…
Peter Mihoč
Tajomník biskupa VD ECAV
