Trhanie buriny

V detstve sme počas prázdnin chodievali k babke. Tá sa nám snažila spestrovať program. Ako zvyčajne – domácimi prácami. Bolo to poučné a hoci sa nám to vtedy zábavné nezdalo, teraz si na to vždy rada spomínam. Pamätám si, aké náročné bolo vyplievať napríklad takú mrkvu. Pre tých, ktorí nemajú znalosti v botanike, zdôrazním, že malá čerstvo vyklíčená mrkva je veľmi podobná burine, ktorá sa spolu s týmito vyklíčenými rastlinkami po sejbe objaví. Aspoň mne sa to vtedy tak zdalo. Drobnými prštekmi som vyťahovala rastlinku za rastlinkou. Samozrejme, že spolu s burinou sa mi podarilo babke preriediť aj výsadbu – malú vyklíčenú mrkvu. Bolo to potom „radosti“, keď ma prišla skontrolovať. Nebola z toho nadšená, a preto som dostala dôkladnú inštruktáž a poučenie, ako vyzerá vyklíčená malá mrkvička a ako burina, a ako ju bezpečne vytrhnúť. Z tej vytiahnutej totiž už nikdy osoh nebude.

Rastlina potrebuje živiny, rovnako ako potrebuje priestor pre rast.

Ak necháme celú hriadku zarásť, neurobíme dobre. Burina zeleninu udusí a nebude z nej osoh. Áno, je tam aj zopár ďalších faktorov, čo všetko ešte potrebuje taká rastlina, aby z nej vyrástla krásna mrkva, akú poznáme z nákupných centier, ale nebudem tu teraz písať podrobné rady pre záhradkárov. Dôležité je, koľko úsilia si také pestovanie zeleniny vyžaduje. Nikdy dopredu s istotou nemôžeme vedieť, aká rastlina zo semiačka vyklíči a ako dopadne úroda. Občas veci vyzerajú jednoducho. Človek rád posudzuje. Posudzujeme vône, zvieratá, rastliny, aj druhých ľudí. Neraz na rovine protikladov. Buď je niečo dobré, alebo naopak zlé. Posudzujeme druhých bez toho, aby sme brali do úvahy rôzne iné okolnosti. Mt 7,1: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“ Škatuľkujeme a snažíme sa hrať na sudcov. Bilaterálny pohľad je vždy najjednoduchšou cestou. Som rada, že Pán Ježiš vidí až do hĺbky srdca a skúma ho. Nezaujíma ho obal, ale podstata. Veľmi sa mi páči názor, že neexistujú zlí ľudia, len tí nešťastní. Ani si nevieme prestaviť, čo všetko nás v našich životoch kreuje a vytvára z nás osobnosti, akými sme. Pre niekoho to bol možno rodič, učiteľ, pre iného domáce prostredie a pod. Tým pravým by však mala byť Biblia a Pán Ježiš. On nás kreuje svojou krvou a ranami. Obmýva naše srdcia, ktoré môžu byť vďaka Nemu belšími ako sneh. Iz 53,5: „Ale On bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, Jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.“

Kritika nás síce posúva vpred, ale milé slovo a ústretovosť je oveľa lepšia cesta než karhanie, hoci aj to občas nezaškodí.

Samozrejme, v rozumnej miere. Pozrime sa na Ježiša, nášho učiteľa.
Dnes vidíme, ako rastie extrémizmus a neznášanlivosť. Každý napomína každého, akoby pojedol všetku múdrosť sveta. Témy ako imigranti, násilie, nacionalizmus, fašizmus a pod. sú stále aktuálne. Nepáči sa mi, že sa nenapomíname v láske, ale osočujeme. Kde však nájsť pravú mieru tolerancie? Určite ju nenájdeme v radách. Nájdeme ju v Biblii. Pr 2,6: „Lebo Hospodin dáva múdrosť, z Jeho úst je poznanie i rozvaha.“ Veď veci nie sú len čierno-biele. Pamätajme si však, že každá burina bude vytrhnutá a Pán Ježiš bude ten, kto bude súdiť. Jk 1,5: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech si ju prosí od Boha, ktorý proste a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej.“ Jemu nič nie je skryté a jedine On je spravodlivý. Pr 3,13: „Blahoslavený človek, ktorý našiel múdrosť, a muž, ktorý získal rozumnosť.“
Nezabúdajme, že na konci budeme aj my „preriedení“ tým najvyšším Sudcom. Pred Ním nezostane nič skryté a utajené a iba On je spravodlivým.

Jana Futejová