PROJEKT „OSLOBODENÍ BOŽOU MILOSŤOU“

V nedeľu 23. októbra 2016 sa v Bardejove konala veľká slávnosť.

Začal projekt „Oslobodení Božou milosťou“. Ide o prípravu k 500. výročiu reformácie, ktoré si pripomenieme v roku 2017. Každé tri týždne sa v niektorom zo 14 slovenských seniorátov stretnú evanjelici, aby si pripomenuli toto vzácne výročie. Slávnosť vyvrcholí v októbri 2017 v Bratislave. Budeme si teda pripomínať vystúpenie mnícha Martina Luthera, ktorý 31. októbra 1517 otvorene povedal a napísal to, čo vtedy videl, cítil a vnímal každý veriaci kresťan. Luther pochopil, že sme oslobodení Božou milosťou a nie skutkami. Pochopil, že cirkev ako inštitúcia zlyháva, že v nej žijú hriešni ľudia a že cirkevní hodnostári nemajú žiadnu moc zabezpečiť spásu veriacich. Svojím vystúpením rozbil falošnú ilúziu o neobmedzenej moci Cirkvi. Luther však nezakladal novú cirkev. Chcel reformovať našu kresťanskú všeobecnú (katolícku) cirkev. Nedalo sa. Nechceli.

Lutherovi sa síce nepodarilo zreformovať vtedajšiu cirkev, podarilo sa mu však ukázať svojim súčasníkom smer.

Mal odvahu ukázať správnym smerom. Smerom na Krista, na Písmo a na potrebu silnej viery. Položil tým základy dnešných evanjelických cirkví, v ktorých je Kristus stredobodom všetkého diania. Od Lutherových čias uplynulo takmer 500 rokov, počas ktorých sme zápasili o holý život. Naši predkovia bojovali o právo na slobodu vyznania, o právu mať názor, slobodne vyznávať Krista. Zistili sme, že nie sme ideálni.

Dnes vieme, že sme boli nielen bití, ale vedeli sme aj udrieť. Vieme, že aj naše luteránske cirkevné organizácie zlyhávajú. Aj v posledných mesiacoch vidíme v cirkvi ľudí, za ktorých sa hanbíme. Nerozumieme niektorým rozhodnutiam cirkevných orgánov. Bojíme sa o budúcnosť. Hádame sa o lepší model spravovania našej cirkvi. Obávame sa nárastu extrémistov v spoločnosti a od cirkevných predstaviteľov očakávame víziu… My sme však oslobodení Božou milosťou. Čo to znamená? Nás neoslobodil Luther ani jeho reformácia. Nás oslobodil Kristus. Luther bol jedným z jeho nástrojov. Tak, ako mnohí z nás. Naši predkovia nás inšpirovali  a inšpirujú k odvážnym činom. Prijímali dôležité rozhodnutia, za ktoré boli ochotní niesť zodpovednosť. Prečo? Pretože vo svojich životoch sa spoliehali na Boha. Verím, že posledné dni a mesiace pred oslavou výročia reformácie budú naplnené odvážnymi a zodpovednými rozhodnutiami. Verím, že sa nám podarí nájsť správne slová a správne rozhodnutia inšpirované minulosťou, ale uplatniteľné v realite 21. storočia.

Verím, že budeme žiť tak, aby sme sa nielen inšpirovali, ale aby sme aj my sami boli inšpiráciou pre naše budúce generácie.

Verím, že nám v tom Pán Boh pomôže.

Marián Damankoš,
riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Prešove
a seniorálny dozorca Šarišsko-zemplínskeho seniorátu