ČAS RADOSTI

Čo je vlastne pre nás základným obsahom Vianoc, čo sa to dozvedeli betlehemskí pastieri od Božieho posla?
Lukáš 2,10 – 11: Anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.
Pretože sa nám všetkým narodil Záchranca, tak sa už nemusíme báť, ale môžeme sa tešiť… Aj ja som hľadal túto veľkú radosť.
Raz na Vianoce, keď som mal asi šesť rokov, sme už po večeri celá rodina spievali vianočné piesne. Keď sme ich dokončili a poďakovali Bohu za všetko, ako prvý som vbehol do izby, kde stál vianočný stromček. Pod ním spomedzi balíčkov vyčnieval jeden veľký – najväčší zo všetkých darčekov. Na ňom som rozlúštil svoje meno. Ten najväčší dar zo všetkých patril práve mne! Bol som
prešťastný od toľkej radosti! Nedočkavo som ho odbalil, otvoril a… zarazil som sa, lebo v tej škatuli na vrchu ležala moja staršia hračka, ktorú som predtým pokazil… pod ňou iná, ktorú som kedysi rozobral a už sa nedala poskladať, a pri nich ďalšie už nepoužiteľné hračky… Môj otec mi pripravil tento hrozný výchovný zážitok. Viete si predstaviť moje hrozné sklamanie? Tešil som sa z veľkého daru, ale tá moja radosť trvala len krátko. Sám som si ju pokazil…

A podobné sklamania v mojom živote ešte nasledovali – napríklad prvá láska: zamiloval som sa do spolužiačky a veľmi som sa z nej tešil. Po čase sa mi však nejako „prejedla“ a už mi potom jej náklonnosť liezla na nervy. Miesto veľkej radosti tu zase bolo znechutenie. Sám som si bol na vine. Veľkú radosť mi najprv spôsobovala aj eufória, keď som družne popíjal s kamarátmi. Zanedlho som už ale nedokázal prestať piť a prišli depresie, osamelosť – otroctvo závislosti.

Všetci sme stvorení pre radosť, ale tá, ktorú nám svet ponúka, má len krátke trvanie.

Tá trvalá a veľká radosť je len v Spasiteľovi – v Pánovi Ježišovi Kristovi. Okrem tohto „anjelského“ textu nám to od Boha znie aj ako príkaz – Filipským 4, 4: Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Tú trvalú radosť v Pánovi som našťastie predsa len smel zažiť. Keď som bol Bohom usvedčený z neschopnosti dobre žiť, vtedy som bol ochotný nechať zavládnuť v živote Jeho – ako môjho Pána. Chcel som už len v pokore poznávať Jeho vôľu a s Jeho pomocou ju plniť. Chcel som byť Božím otrokom a napodiv – práve v tom som zažil pravú slobodu: vedel som, čo mám robiť a mal som od Neho dosť moci, aby som to aj robil. Vzdal som sa každej svetskej radosti a vtedy ma Boží Duch naplnil svojím ovocím: Jeho láskou a trvalou radosťou. Pochopil som, že sme tak stvorení, že len Boh môže naplniť naše túžby po láske a radosti. On to urobí veľmi rád. Prekážkou je Mu náš hriech, ktorý však môže odstrániť len On sám. Preto opustil náš Záchranca dokonalé nebo, kde Ho všetko rešpektovalo ako Božieho Syna. Preto prišiel na našu zem, kde Ho, žiaľ, už skoro nik nerešpektuje. Preto na kríži vytrpel trest za naše viny. Aby tá Jeho veľká radosť mohla zavládnuť v srdciach nás všetkých.

Mikuláš Lipták
vydavateľstvo ViViT