DEŇ, KEĎ ZOMRELA SMRŤ…

Bratia a sestry, milí čitatelia, rád by som vám v mene redakčnej rady poďakoval za podporu eVýchodu, ktorý si našiel svojím posolstvom miesto vo vašej rodine pri budovaní duchovného života a viery. Dnešná situácia, tak ako to  vyjadril Thomas Lachenmaier, je paradoxná, lebo:

„Stále viac ľudí sa prestáva pýtať po Bohu. Namiesto toho hovoria o nejakej ‘energii‘, v ktorú veria a vnútorne sa im viera zrútila.“

Dnes vidím problém vnútorného zrútenia osobnej viery. Výsledkom toho je útek z diania, zatvorenie sa za dvere rezignácie…

Putujeme do Emauz dnešných dní, kde naše srdcia a mysle obmývajú vlny rezignácie, prázdnoty a konzumu. A práve za tejto situácie sa učíme nanovo porozumieť Písmu, lebo všetko, čo sa udialo, kríž, smrť a vzkriesenie je naplnením Písem. Preto apoštol Pavel vyzdvihne, že našou úlohou je hlásať evanjelium. Vypočujme si, ako to jasne formuloval:

„Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval a ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom, a skrze ktoré dosahujete spasenie, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho zvestoval. Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem, i ukázal sa Kéfasovi, potom dvanástim…“ (1K 15, 1 – 5).

Rozumiem tomu Pavlovmu vyznaniu viery, v ktorom nie je dôraz na neuveriteľné príhody, mystické zážitky a skúsenosti, ale zvesť evanjelia. Vyznaniu viery, za ktoré sa apoštol nehanbí, ale svedčí, že zmenilo jeho život. Na jeho živote vidíme Božie zachraňujúce konanie lásky. Záchrana hriešneho  človeka a vzkriesenie je Boží stvoriteľský čin. Pavel nám jasne tlmočí svoje svedectvo nádeje, ktorou nemôže otriasť ani smrť. Pavel kresťanom vysvetľuje, že Kristovo vzkriesenie a kríž je základom nádeje vo chvíli smrti, ale i pri Božom súde. Vzkriesený Kristus nás v našej duchovnej stagnácii oslovuje, aby sme v moci Ducha Svätého aj my svedčili o nádeji…

Tak oslovujúco svedčil aj D. Bonhoeffer (l4. 2. 1906 – 9. 4. 1945), ktorý sa vo väzení a koncentráku modlil žalmy a jeho život, modlitby, svedectvo boli povzbudením pre okolie a sú výzvou k zápasu i pre nás, dnešných kresťanov. Nech je oslovením jeho modlitba z väzenia (rok 1943).

„Bože, k Tebe volám na úsvite dňa. Pomôž mi modliť sa a sústrediť myšlienky na Teba, ja sám to nedokážem. Vo mne je tma, ale pri Tebe je svetlo, som sám, ale ty ma neopúšťaš; som malomyseľný, ale pri Tebe je pomoc; som nepokojný, ale pri Tebe je pokoj; vo mne je horkosť, pri Tebe je trpezlivosť; ja Tvojim cestám nerozumiem, ale Ty poznáš cestu pre mňa.“

Pavel, ale i Bonhoeffer vstúpili do diania evanjelia a svojím životom svedčili, že evanjelium je základom spasenia, ale len pre tých, ktorí prijali záchranu v Kristovi, a realizujú ho v zápase v rodine, manželstve, cirkvi a spoločnosti… Do tohto zápasu sme pozvaní v tomto svete, kde napriek našej biede máme nádej v Kristovi, ktorý je Víťaz a Veľká noc je dňom, keď zomrela smrť.

Ak patríme Kristovi, niet na svete sily, ktorá by nás mohla odlúčiť od Neho a Jeho lásky.

Preto nekapitulujme a nerezignujme v zápase, do ktorého sme povolaní v tomto svete ako cirkev i jednotlivci.

Nech vás v zápase povzbudzuje Vzkriesený Kristus mocou Ducha Svätého a svojím víťazstvom, ako aj náš Evanjelický východ.
Ján Bakalár, farár v Prešove