O PÔSTE, REFERENDE A MANŽELSTVE

Otázka, ako tematicky vyskladať marcové číslo eVýchodu, bola pomerne jednoduchá. Liturgický rok, aktuálne dianie v spoločnosti a cirkvi vyprofilovali tri základné témy: pôst, referendum a manželstvo. Začnime pôstom. Ak sa hovorí o pôste, evanjelici majú pocit, že je to niečo, čo sa ich netýka.

V zmysle biblického textu „nie to, čo do úst vchádza, ale čo z nich vychádza“, poškvrňuje človeka.

A kdesi v podvedomí cítime príchuť povýšenectva, že nie sme poviazaní literou zákona. Osobne si myslím, že s vaničkou vylievame aj dieťa a prospelo by nám, keby sme pôst zobrali aspoň trochu na milosť. Máme na to niekoľko dôvodov:

1. Ježiš sa postil a my Ho máme nasledovať.

2. bol to ranokresťanský zvyk – židia sa postili v utorok a vo štvrtok, prví kresťania sa začali postiť v stredu a piatok
3. pôst prospieva telu, ktoré je chrámom Svätého Ducha.

Čoho a kedy savzdáte, rozhodnite podľa vlastného uváženia (a vôbec to nemusí byť mäso, odoprite si to, čo máte najradšej).

Vraciame sa aj k téme referenda napriek tomu, že asi nebudem jediná, kto chcel mať búrlivé diskusie – ktoré sa viedli hlavne na sociálnych sieťach – čím skôr za sebou. Prehliadli sme na jednej aj druhej strane, že ide len o potvrdenie súčasného legislatívneho stavu a začala sa zákopová vojna, pri ktorej sa pálilo ťažkými kalibrami.

Chceme sa k referendu vrátiť, a to najmä z hľadiska komunikácie. Ako už naznačil Štefan Hríb v úvodníku .týždňa:

„Referendum ukázalo, že o čo menej sa tu vieme počúvať, o to viac sa vieme primitívne zraňovať.“

Tak trochu sa dalo očakávať, že kresťania sa stanú terčom urážok a posmechu za ich názor, ktorý nekorešponduje s liberálnym trendom doby. Prekvapujúco však aj mnohí veriaci ľudia, ktorí mali byť garantmi istej úrovne verejnej debaty, sa nechali uniesť a zabudli na žalmistovu prosbu:

„Ó Hospodine, postav mi stráž k ústam a dvere mojich perí ostríhaj.“

Z pohľadu účasti bolo referendum neúspešné, ale v niečom bolo predsa len prospešné: ukázalo nám, akí v skutočnosti vieme byť, keď príde na lámanie chleba.

A napokon téma manželstva – ale tentoraz z opačného konca. Nie konfrontačne, ani útočne, ale z hľadiska pozitívnej kampane Národného týždňa manželstva, ktorý referendum tento rok takmer zatienil. Dve témy v rovnakom čase, a pritom tak radikálne odlišný prístup. Organizátori vybrali tému rozdielnosti muža a ženy, aktuálnu v dobe gender ideológie, ktorá sa ju za každú cenu snaží potierať. Nedávno ma na internete vyrušila reklama, ktorá sa pýta malých dievčat:

prečo sa nebijú a nebežia ako chlapci. A prečo by vlastne malo dievča bežať ako chlapec?

Muž a žena nikdy nebudú rovnakí, lebo boli inak Bohom stvorení a v tom je práve tá krása!

Každá snaha o uniformovanosť je maľovaním dúhy čierno-bielou farbou. Sme uprostred pôstu a tak vás, milí čitatelia, prosím ešte o modlitby – tentoraz najmä za pozostalé rodiny koptských kresťanov popravených žoldniermi Islamského štátu. Sú tými, ktorí niesli Kristov kríž ku Golgote.

E. Mihočová
šéfredaktorka eVýchodu