Pošta pre teba

Žijeme v dobe inteligentných komunikačných technológií, ktoré – najmä s nástupom internetu a sociálnych sietí – vystriedali bežné komunikačné prostriedky. Atramentové pero nahradila klávesnica a čistý listový papier obrazovka počítača. Už len s nostalgiou spomíname na časy, kedy sme dostávali do poštových schránok klasické listy. Možno ich máte tiež odložené v krabici a príležitostne sa k nim vraciate. Zahodiť ich by znamenalo zbaviť sa spomienok na nezabudnuteľné momenty. Sú aj také listy, ktoré zmenili svet. Nepochybne medzi ne patria listy apoštola
Pavla, známe ako epištoly, adresované cirkevným zborom, ktoré navštívil počas svojich misijných ciest. Dodnes inšpirujú ľudí po celom svete. List ako komunikačný prostriedok používal aj autor Zjavenia Jánovho, keď z pustého ostrova Patmos písal siedmim cirkevným zborom – v Efeze, Smyrne, Pergamone, Tyatírach, Sardách, Filadelfii a Laodikei. Práve korešpondencia vyhnanca Jána sa stala tematickou a obsahovou základňou tohtoročných Misijných dní v Starej Ľubovni, ku ktorým sa vraciame aj prostredníctvom októbrového vydania eVýchodu. Všetkých sedem listov obsahuje tak povzbudzujúce ako aj napomínajúce posolstvo. Sú veci, za ktoré apoštol raných kresťanov chváli, za iné ich však karhá. A zobrať si k srdcu dobré mienené napomenutie, toho veru nie je schopný ktokoľvek.
Sedem cirkevných zborov z Jánovho Zjavenia malo svoje špecifiká a každý z nich si prešiel vlastným zápasom – s formalizmom, relativizmom, dvojkoľajnosťou, vlažnosťou, utrpením, odumieraním. Vonkajšie okolie a doba, v ktorej raní kresťania žili, ich chtiac-nechtiac ovplyvňovali. Deje sa to rovnako aj dnes, na čo v závere Misijných dní upozornil biskup Peter Mihoč: „Doba, v ktorej žijeme a hodnoty, ktoré vyznáva, majú neraz vplyv aj na našu kresťanskú vieru, na náš spôsob života, na naše slová a myslenie, a najmä na náš hodnotový rebríček.“ Preto sa tak bytostne
potrebujeme denne začítať do Pošty pre teba, ktorú nám Boh adresoval vo svojom Slove – Knihe kníh a mierke všetkých vecí. Listy rád a často písal aj Martin Luther, najmä počas svojho tajného pobytu na hrade Wartburg, kde sa ukrýval pred nepriateľmi. Aby ho nik nespoznal, odložil mníšsku kutňu, nechal si narásť dlhú bradu a vlasy, vystupoval pod pseudonymom rytier Juraj. „Učím sa hebrejčinu a gréčtinu a ustavične píšem,“ uviedol v jednom zo svojich listov. Žil síce osamelo a v ústraní, no práve prostredníctvom korešpondencie bol zároveň prítomný uprostred reformačného diania. Vo svojich listoch uvádzal, že odosielateľ ich napísal „na vrchu“, „medzi vtákmi“ alebo dokonca „na ostrove Patmos“. Heinz Schilling ako Lutherov znalec podotkol, že tým zároveň prijal rolu apokalyptického proroka Jána, ktorý „pre Božie slovo a svedectvo Ježiša Krista skončil vo vyhnanstve na ostrove, ktorý sa volá Patmos“. Listy, zásielky rukopisov a kníh
odchádzali z Wartburgu viackrát do týždňa, takže reformátor bol neustále informovaný o vývoji situácie.
Chceme byť, prirodzene, informovaní. Máme strach, aby nám niečo podstatné neuniklo. A máme potrebu sa vyjadriť – občas aj k tomu, na čo nie sme úplne kompetentní. Pritom na tom, čo napíšeme – dnes hlavne v komentároch na sociálnych sieťach, záleží. Žijeme v časoch informačnej vojny, kedy je čoraz ťažšie rozoznať pravdu od sofistikovaných konšpirácií a fake news. Odborníci hovoria o pandémii hoaxov, aká nemá v histórii obdobu. Konšpirátorom a manipulátorom, ktorí vždy sledujú konkrétny cieľ, sadáme ako muchy na lep. Apoštol Ján by nám možno dnes napísal: „Tvrdíš o sebe, že si kresťan-evanjelik. Mám však proti tebe, že sa nedokážeš orientovať v spleti informácií, neoveruješ zdroje, nevieš kriticky myslieť, a potom dospeješ k falošným záverom.“ Pritom práve kritické myslenie – myslenie vlastnou hlavou patrí k základným princípom reformácie. Nechajme sa preto pred nastávajúcou Pamiatkou reformácie osloviť tým, čo Duch hovorí cirkevným zborom, ale aj nám osobne.

E. Mihočová

Celé číslo časopisu