September

Začiatkom septembra a pred parlamentnými voľbami je otázka kvality školstva a potreby vzdelávania, či investovania do vzdelania veľmi aktuálnou otázkou. Už sme si zvykli na všeobecné konštatovania o tom, aké je potrebné mať vzdelaný národ, že naše školy potrebujú kvalitné vybavenie a kvalitných pedagógov. My, evanjelici, máme až takmer exkluzívne právo na konštatovanie, že fara a škola stáli vždy vedľa seba a že naši predkovia týmto spôsobom chápali význam prepájania poznania s vierou. Možno aj vďaka tomuto prepojeniu sa naši starí otcovia postavili na čelo mnohých reformných hnutí, ktoré posúvali tento národ smerom k civilizovanej Európe. Aj súčasná evanjelická cirkev buduje vzťah školy a fary. Už druhý rok u nás funguje Edukačno-misijné centrum, ktoré ponúka neformálne možnosti prezenčného aj dištančného vzdelávania každému, kto prejaví záujem a prihlási sa. Vlastníme sieť evanjelických škôl, ktoré sú vo svojom okolí
považované za kvalitné vzdelávacie inštitúcie.
Do boja za kvalitnejšie vzdelanie už vstúpili aj moderné technológie. Je takmer štandardom, že naše školy majú kvalitné knižnice a čoraz kvalitnejšiu digitálnu techniku, či vysokorýchlostné pripojenie na internet. Získať informáciu o čomkoľvek a kdekoľvek je čoraz jednoduchšie. Naším konkurentom a pomocníkom začína byť umelá inteligencia, ktorá za nás dokáže vypracovať úlohy, či ponúknuť riešenia mnohých problémov. Umelá inteligencia je dokonca tak inteligentná, že poniektorí sa jej už obávajú a konšpirujú o tom, ako nás umelá inteligencia ovládne.
Lenže…
Súčasná realita nás nenapĺňa optimizmom. Každoročne sledujeme množstvo mladých ľudí, ktorí po maturite odchádzajú za kvalitným vzdelaním mimo našu vlasť. Zodpovední predstavitelia ministerstva hľadajú spôsoby, ako dostať do vzdelávacieho systému viac zdrojov, ako podnietiť učiteľov lepšie učiť a ako motivovať žiakov či študentov zostať študovať, pracovať a žiť v regióne, kde sa narodili. Napriek tomu sa nedarí. Verejná diskusia je zaplavená názormi hlupákov bez úcty k pravde. Nemajú vzdelanie, ale majú názor. Nedokážu prísť s riešením problému, ale z poloprávd vedia vytvoriť fiktívnu „pravdu“.
Chceli sme spoločnosť znalostnú, namiesto toho máme spoločnosť „postfaktickú“. Namiesto faktov a vedomostí hľadáme pocity, nečítame výroky múdrych, ale pozeráme bezobsažné videá ukričaných youtuberov … Mnohým dnes uniká skutočnosť, že cesta za pravým poznaním nie je široká a pohodlná, ale úzka a niekedy aj tŕnistá. Na začiatku školského roku preto prajem všetkým tým, ktorí majú úctu k pravde a slušnosti a túžia po múdrosti či poznaní, aby ich našli v škole, pod kazateľňou aj v rodine.
Každý oceán má predsa dno, z ktorého sa možno odraziť…

Marián Damankoš
riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Prešove
seniorátny dozorca Šarišsko-zemplínskeho seniorátu ECAV

 

Celé číslo časopisu

nájdete tu

Tento obsah je dostupný iba pre predplatiteľov.

Ak chcete obsah zobraziť prihláste sa do svojho účtu, alebo si zakúpte predplatné.