Hodnoty

Počas strednej školy som navštevovala kurz hry klasickej hudby na gitare. Žiadne akordy, iba poctivé hľadanie hudby na strunách gitary, notu po note. V tých časoch ešte Základné umelecké školy nezažívali taký rozmach ako dnes. Kurz hry na gitare v malom okresnom meste na východnom Slovensku ponúkal jeden právnik v priestoroch okresnej knižnice. Neviem, prečo to vlastne robil. Na
svojich študentov čakal v obleku, zrejme počas pauzy vo svojej právnickej praxi. Priznávam, nepatrila som práve medzi poctivých študentov, ktorí by denne cvičili. Pán učiteľ mi však nikdy ani slovkom nedbalosť nevyčítal, nekarhal a nedal najavo nespokojnosť, aj keď následky nedostatočného tréningu počuť musel. Vyžaroval z neho pokoj a láskavosť, a to je pocit, ktorý si pamätám dodnes. A nebola to len hra na gitaru, čo ma naučil. „Prečítajte si Americkú tragédiu od Theodora Dreisera,“ odporučil mi, keď zistil, že rada čítam. Nechala som si poradiť a vtedy sa mi otvorili dvere do sveta skutočnej literatúry svetového formátu, ktorá je hodnotná a nadčasová. Nikdy viac som sa nevrátila k prostoduchým dievčenským románom. „Dobrý deň pán učiteľ,“ prihovorila som sa mu, keď sme sa opäť po rokoch stretli na ulici. Stále z neho vyžaroval ten istý pocit – pokoj a láskavosť. Pýtal sa ma, či ešte hrávam na gitaru. „Občas deťom a sebe pre radosť,
skôr na klavíri ako gitare,“ odpovedala som. „Výborne, to stačí,“ potešil sa. Nemusíte sa stať špičkovým hudobníkom, aby vám hudba prinášala radosť a tíšila smútky na duši.

V novembrovom čísle eVýchodu sa vraciame k 8. školskej konferencii, ktorá poukázala na to, aké dôležité sú vo vzdelávaní práve hodnoty. Parametrom úspešnosti školy nie sú len dobré výsledky žiakov v športových a odborných súťažiach, ani to, či a na akom mieste sa škola umiestňuje v rebríčkoch hodnotenia kvality. Sú aj iné hodnoty, na ktorých záleží. Často zisťujeme výšku IQ, ale opomíname emočnú inteligenciu, bez ktorej sa aj z toho najmúdrejšieho človeka môže stať monštrum. Potvrdil to prípad vraždy na Zámockej ulici, kde vraždil žiak elitného gymnázia pre nadpriemerne inteligentných študentov. Komeniológ a profesor Jan Hábl kriticky poukazuje na realitu súčasného školstva, kde sa odovzdávajú predovšetkým „znalosti, zručnosti, kompetencie“, a len okrajovo sa dbá na mravy, dobro a charakter. V Českej republike je etická a náboženská výchova dokonca len nepovinný predmet. Keby žil Jan Amos Komenský, tak by nám povedal, že to má by presne naopak: škola má ako skutočná dielňa ľudskosti predovšetkým a najprv formovať charakter! Učiteľ je v prvom rade učiteľom dobrého charakteru a ľudskosti. Aká je však realita?

Učitelia pracujú s krehkým materiálom – môžu spraviť veľa dobrého, ale aj veľa pokaziť. Boli to práve študenti, kto zohral kľúčovú úlohu počas novembrovej Nežnej revolúcie ´89. V čase, keď si pripomíname pohnuté udalosti zvrhnutia komunistického režimu, médiá priniesli informáciu „o jesennom upratovaní“ v kancelárii poslanca Ľuboša Blahu“. Vo zverejnenom videu ostentatívne odpratáva zo svojej kancelárie vlajku Európskej únie a fotografiu prezidentky SR nahrádza portrétom argentínsko-kubánskeho komunistického, marxistického revolucionára Che Guevaru. Znevažujúce konanie poslanca Blahu razantne odsúdilo Kresťansko-demokratické hnutie a avizovalo, že začína zbierať podpisy za jeho odvolanie z funkcie. Poslanec Blaha je zrkadlom toho, aké hodnoty si slovenský národ v tohtoročných parlamentných voľbách vybral. Frustrácia a rezignácia však nie je východisko, Komenského odkaz je jasný: vytvárať ostrovčeky ľudskosti aj uprostred všetkej biedy a marazmu. Všenáprava sveta nie je ani po 400 rokoch zďaleka ukončená, treba v nej pokračovať.

E. Mihočová

Celé číslo časopisu