Mesiáš, ktorý sa narodil v hrobe
Tohtoročná Veľká noc bola zvláštna – zvláštnym spôsobom sa vo mne miešali pocity smútku, ale aj nádeje. Keď sa čítali pašie o Ježišovom utrpení a smrti, nedalo sa nemyslieť na popraveného novinára Janka Kuciaka a jeho snúbenicu, ktorých na druhý svet poslal nájomný vrah. Nanovo a v plnej sile ožil neľútostný boj dobra a zla, ako ho opisuje pašiový príbeh. Hrob je strašné miesto. Desí nás. Je to miesto, kde už niet prítomnosti ani budúcnosti. Niekto sa rozhodol, že do hrobu pošle mladého novinára a dúfal, že spolu s ním sa stratí aj to, o čom písal. Niekto nemohol zniesť, aby na svetlo svetla vyšla najavo korupcia, nespravodlivosť, bratríčkovanie s mafiou.
Niekto sa rozhodol, že bude lepšie, ak zomrie jeden, ak by to malo ohroziť celú záujmovú skupinu.
Súcitím s rodičmi dvoch mladých ľudí a s nemým úžasom sledujem, ako sa stávajú terčom útokov istej časti verejnosti len preto, že nemlčia. Majú mlčať a ticho sedieť v kúte, keď im ktosi popravil deti? Naozaj nemajú žiadať, aby sa vražda riadne vyšetrila? Majú byť spokojní s tým, že vyšetrovateľ začne hľadať vražednú zbraň po 30 dňoch? Ako povedal prokurátor, novodobý hrdina slovenského národa, Vasiľ Špirko, pravda sa nedá umlčať. Ani hrobom. „Umlčíme jednotlivcov, ale neumlčíme národ. Pravda víťazí, aj keď cena víťazstva je obrovská,“ povedal v príhovore na zhromaždení Za slušné Slovensko evanjelický farár Marián Kaňuch. Keď bol v Norimbergu proces s vojnovými zločincami, pred súd sa postavil svedok, ktorý žil dlhý čas v hrobe na židovskom cintoríne vo Vilniuse. Bolo to jediné miesto, kde sa mohol spolu s ďalšími zachrániť pred smrťou v plynovej komore. Kým bol v hrobe, písal básne a jedna z nich bola o tom, čo sa stalo vo vedľajšom hrobe. Mladá žena porodila chlapca a keďže nemala dosť stravy, tým pádom ani materského mlieka, chlapec pil jej slzy. Starý hrobár, zahalený do vlneného rubáša, ktorý jej pri pôrode pomáhal, sa modlil: „Milostivý Bože, zoslal si nám konečne Mesiáša? Lebo kto iný, ak nie Mesiáš, sa môže narodiť v hrobe?“ To dieťa nebolo Mesiáš, po pár dňoch zomrelo od hladu. Nie každý príbeh končí happy endom.
No veľkonočný príbeh ukazuje, že Mesiáš, ktorý sa narodil v hrobe, už prišiel – Ježiš, ktorý porazil smrť zvnútra, a preto zlo nebude mať posledné slovo. V hrobe Jána Kuciaka, pri ktorom kľačali jeho súrodenci, sa tiež niečo nové narodilo. Ten temný hrob ho neumlčal – naopak, znásobil jeho hlas cez státisíce ľudí na námestiach. V jeho práci pokračujú desiatky jeho kolegov novinárov. Áno, cítim smútok, ale aj nádej – lebo národ sa prebral z letargie a ľahostajnosti. Cítim hrdosť na umelcov, osobnosti, vrátane mnohých farárov, ktorí odvážne vystúpili s príhovormi na zhromaždeniach Za slušné Slovensko. Stojíme na strane ukrivdených – stojíme za prokurátorom Vasiľom Špirkom, ktorý poukázal na korupciu dvoch čelných predstaviteľov vládnej strany, a dnes sa spolu so svojou rodinou bojí o život. Stojíme na strane poľnohospodárov z východného Slovenska, ktorých okrádajú o pôdu a bijú ich SBS-kári, keď sa snažia ochrániť svoju úrodu a ich autá podpaľujú neznáme osoby.
Cirkev má nielen právo, ale aj povinnosť vyjadrovať sa k veciam verejným – má byť nestranícka, ale nemôže byť apolitická.
Rovnako ako apolitickí neboli ani farári zapojení do protifašistického a protikomunistického odboja – ich pamiatke je venované aprílové číslo EV. Na námestiach stretávam ľudí nahnevaných na cirkev, lebo robí málo preto, aby stála na strane obyčajných ľudí, ba práve naopak – nadbieha tým, ktorí majú moc. Nemôžeme mlčať, keď krajine vládne chamtivosť, zbabelosť a pokazené charaktery. No odstrániť konkrétny prejav korupcie alebo násilia v systéme nestačí. Nestačí vymeniť vládu v predčasných voľbách. Zákony a politické strany, ani tie najlepšie, neurobia ľudí dobrými. Kým v systéme budú „naši“ ľudia s pokrivenou a násilníckou povahou, vždy si nájdu cestičky, ako pokračovať v začatej hre aj v novom systéme. Bez dobrých a slušných ľudí nebude ani dobrá spoločnosť. Preto popri všetkých snahách o zmenu treba hlavne hovoriť o morálke jednotlivcov. Preto potrebujeme Mesiáša, ktorý sa narodil v hrobe.
E. Mihočová,
šéfredaktorka eVýchodu
