Voda tak vzácna

Každý z nás sa už dnes napil vody, ak nie, tak to určite urobte, je to mimoriadne dôležité a nielen v lete. Voda je úžasnou tekutinou, ktorá fascinuje biológov, chemikov, fyzikov. Je nevyhnutná, potrebná, nenahraditeľná. Jej vlastnosti umožňujú život. Je najťažšia pri 4°C, a preto aj pri nízkych teplotách na dne jazier a morí nezamŕza a organizmy v nej môžu prežiť. Voda môže veľmi veľa tepla prijať a jej teplota sa zvýši len mierne, to je vysoká merná tepelná kapacita. Zmierňuje tak kolísanie teploty na našej Zemi. Vo vode sa množstvo látok rozpúšťa a tak ich môžeme prijímať. Len na našej Zemi máme vodu vo všetkých skupenstvách vo veľkom objeme, je to jedinečné miesto vo vesmíre, aj vďaka veľkosti našej planéty a vzdialenosti od Slnka. Ak by naša Zem bola menšou planétou, svojou gravitáciou by si neudržala ani atmosféru, ani vodu, unikli by do okolitého vesmírneho priestoru. Vo väčšej vzdialenosti od Slnka by voda na Zemi bola len v pevnom skupenstve a v prípade bližšej vzdialenosti v plynnom skupenstve a bránila by prenikaniu slnečných lúčov na Zem. Vodu obsahujú všetky živé organizmy v rôznom množstve, u človeka sú to približne 2/3 hmotnosti tela. Netreba však popisovať všetky tieto jedinečné vlastnosti vody, ktoré skúmajú vedci z rôznych vedeckých disciplín. Každý z nás bol určite smädný a ten pocit poznáme veľmi dobre a zároveň aj pocit, keď sa smädný napijeme vody. Úžasný pocit. Voda je vzácnou, tam kde chýba, a stáva sa symbolom života, toho pozemského. V regióne Izraela a celého blízkeho Východu to tak bolo a je. Zdrojmi vody boli pre ľudí v tomto regióne predovšetkým pramene, rieky, studne a cisterny (nádrže aj na dažďovú vodu). A tu sa odohráva príbeh, ktorý mení a rozširuje význam toho, čo je pre nás voda, kto sa stáva prameňom vody živej.

„Tu prišla žena zo Samárie načrieť vody. I povedal jej Ježiš: Daj sa mi napiť! Učeníci odišli totiž do mesta nakúpiť potravu. Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi. Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, – ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu. Povedala Mu: Pane, ani načieradla nemáš, a studňa je hlboká, odkiaľ máš teda živú vodu? Či si Ty väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu; aj sám pil z nej i jeho synovia a jeho dobytok? Ježiš riekol: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. Tu Mu povedala žena: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať.“

Evanjelista Ján v 4. kapitole vo veršoch 7-15 poukazuje na to, čo je nad tú vodu, čo denne pijeme. Tak ako je pre nás samozrejmé uhasiť smäd tela, nech pre nás bude nevyhnutným aj čerpať z evanjelia a posilňovať náš život Jeho slovom. Nech neuhasína smäd po prameni vody prúdiacej do večného života. Sami sa stávajme tými, ktorí túto „vodu“ ponúkajú smädným, neobchádzajme tých, ktorých považujeme za „nehodných“, Ježiš sedí pri
Samaritánke a zvestuje jej, kým On je. Obraz Ježiša a Samaritánky je oltárnym obrazom v cirkevnom zbore, kde som sa narodil, bol pokrstený a konfirmovaný, v Nemcovciach a taktiež aj v cirkevnom zbore v Prešove, kde slúžim a pôsobím teraz, sprevádza ma. Pane, daj mi takej vody, aby som už nebol smädný.

Miroslav Čurlík
učiteľ biológie a geografie na EKG Prešov