V Tricklandii
Boli ste už niekedy v Tricklandii, v galérii trick-artu a optických ilúzii? Nielen deti, ale aj dospelí sa dobrovoľne nechávajú oklamať optickými klamami, ktoré ich vťahujú do sveta slovenských ľudových rozprávok a povestí. Trickart je špecifický druh umenia, ktorý vytvára vizuálne ilúzie. Tie zobrazujú predmety tak, akoby naozaj existovali, no v skutočnosti ide len o dvojrozmerné kresby. Umelec sa s návštevníkom hrá. Ten musí zapojiť všetky svoje zmysly, pretože nič nie je tak, ako sa na prvý pohľad zdá.
Všetko je to o hlave. Náš mozog totiž často vyhodnocuje obrazy, ktoré vníma oko bez premýšľania o nich, čo vedie k senzorickým ilúziám.
Na prvý pohľad máme pocit, že veci sú skutočné, až časom prídeme na to, že sa jedná len o trik. Nepodobá sa aj naša realita často Tricklandii? Na prvý pohľad krásna úspešná žena, štátna tajomníčka – v skutočnosti predĺžená ruka podsvetia, mafie a nájomných vrahov? A čo my sami – ako pôsobíme navonok, pred ľuďmi a akí sme v súkromní, keď sa za nami zatvoria dvere nášho bytu? Čo by sa stalo, keby naša súkromná komunikácia uzrela svetlo sveta? Ako často hráme pózu šťastných, aj keď smútime a pózu úspešných, aj keď sa nám nedarí? Keď sa raz Ježiš vracal z Jericha, popri ceste sedel slepý žobrák Bartimaios. Keď počul, že okolo prechádza Ježiš Nazaretský, začal za Ním kričať a prosiť Ho, aby sa nad ním zmiloval. Všetci sme mu v čomsi podobní – sedíme ako žobráci pri ceste nášho života. Nevidíme veci v ich skutočných proporciách – malé veci sa nám zdajú byť veľké a naopak, to čo je podstatné, prehliadame. Našim očiam chýba svetlo. Bartimaios sa vo svojej slepote obrátil k Ježišovi a prosil Ho o milosť. Boh sa s človek stretáva iba v pokání – poznaní svojho skutočného stavu, biedy, reality života. „Čo
chceš, aby som ti urobil? pýtal sa Ježiš Bartimaia. A čo chceme vlastne my? Vieme si vôbec priznať svoju slepotu a prosiť o uzdravenie? Alebo máme pocit, že my sme tí, ktorí sú v poriadku a môžu nad druhými vynášať súdy? Koľkí si povedia, že Boha nepotrebujú a zvládnu to aj bez Neho? Ako istý predseda úspešnej politickej strany, ktorý ešte pred časom sebavedomo vyhlasoval, že nepotrebuje Boha na to, aby žil a konal morálne – neprešlo ani pár mesiacov a na verejnosť sa prevalila jeho drogová aféra. Kým ho
neusvedčili dôkazmi, statočne a opakovane zatĺkal. Priznať si svoju slepotu – to je prvý krok k uzdraveniu. Je to ťažké, pretože sa v nás spúšťa obranný mechanizmus a radšej hľadáme chybu v druhých ľuďoch a okolnostiach, len nie sami v sebe. Kladieme si na tvár masku a ako herci v divadle hráme predstavenie, ktoré sa druhým ľuďom páči.
Realitu sme si zamenili za tricklandiu.
Ako sa však chceme ukryť pred Bohom, ktorý nás pozná dokonale, všetko o nás vie a nie je nič skryté, čo by raz nevyšlo najavo –
skôr či neskôr? Namiesto všelijakých trikov a úskokov radšej pred Bohom otvorme svoje rany, ktoré v sebe nosíme. Netvárme sa, že je všetko v poriadku a priznajme si, že sú situácie, ktoré vlastnými silami jednoducho nezvládneme. Že nie sme takí úžasní a dokonalí ako náš dlho pestovaný facebookový profil. Človek sa stretáva s Bohom len v milosti a pokání. Je to Boh, ktorý na tento svet prišiel preto, aby videli tí, ktorí nevidia a aby oslepli tí, ktorí vidia: J 9, 39. Je to Boh trpiaci na kríži, zranený ľudskou nenávisťou. Vlož svoje rany do Kristových rán, aby sa vaše životy spojili a nasleduj Ho na ceste.
E. Mihočová
© Východný dištrikt ECAV na Slovensku,
