Tichá Veľká noc

Veľká noc je v prvom rade o tichu – tichu na vrchu Golgota, tichu v záhrade s hrobom a tichu v uzamknutom dome, v ktorom čakajú Ježišovi učeníci na svoj osud. V tomto tichu natrafia jeden na druhého ľudia, ktorí smútia nad Ježišom. Cez prítomnosť a blízkosť nájdu jeden v druhom aspoň trocha nádeje v ich smútku a obavách o život a o to, čo bude ďalej. Človek sa stretáva s existenciou, bytím a životom druhého. Jeden s druhým zdieľajú smútok a strach. V tomto vzájomnom zdieľaní a stretnutí sa rodí nádej. Ženy, Mária Magdaléna, Peter, Tomáš, jedenásti Emauzskí učeníci – v tichosti a nečakane napokon stretnú Ježiša, ktorého oplakávajú, a ktorý zmení ich smútok a obavy v nádej vzkriesenia – nádej, v ktorej sa rodí život.
Tichosť je vlastnosť, ktorá – tak ako v minulosti, ani dnes – nemá veľkú odozvu.
Tichosť je znakom slabosti, bojazlivosti, zraniteľnosti a nedostatku odvahy. Tí, ktorí hlasno kričia a presadzujú svoje názory, majú v spoločnosti často väčší úspech. To je jedna z charakteristík demagógov a populistov, ktorí prezentujú príliš zjednodušené odpovede na zložité otázky vysoko emocionálnym a „hlučným“ spôsobom. V čase volieb sa takíto jednotlivci usilujú uspokojiť záujmy voličov a presvedčiť ich bez racionálneho
zváženia iných možností a najlepšieho postupu a bez implikácií pre celú spoločnosť, či budúce generácie. Čím hlasnejšie, tým lepšie. Samozrejme, človek obyčajne uverí skôr tomu, kto hlasno kričí a ponúka jednoduché a hotové riešenie ako tomu, kto s miernym a rozvážnym tónom ponúka kritický prístup k vysvetleniu problému a cestu k riešeniu.
Napriek tomu by sme nemali tichosť v našom živote a spoločnosti prehliadať či prepočuť.

Tichosť privádza ľudí k hĺbke porozumenia, k rozvážnosti, k novým ideám a porozumeniu seba samého. V tichosti a vyrovnanosti je možné nájsť cestu von z konfliktu a agresie, cestu jeden k druhému. V tichosti a rozvážnosti nájdeme odvahu k stretnutiu s pravdou.

Ako často sme boli povolaní do života niečím tichým, čo nás oslovilo, potrebovalo, ukázalo inú možnosť, usvedčilo nás z našej vlastnej nepravdy,
odhalilo klamstvo, priviedlo k riešeniu? Dejiny ľudstva nám ukázali dostatok príkladov osobností, ktoré tichou rozvážnosťou a vyrovnanosťou doviedli konfliktné strany k pokoju a mieru, spoločnosť k prosperite či našli konštruktívne riešenia v časoch krízy.
O príklady „hlučných“ populistov, ktorí doviedli spoločnosti a národy do vojny, krízy a krachu, nie je tiež núdza. Možno sa nám podarí v svete hluku opäť nájsť cestu k tichosti a oceneniu jej významu pre náš život a našu spoločnosť. Nielen my, ale i celá slovenská spoločnosť potrebuje prebudenie a oživenie.

Vlado Kmec
farár v Evanjelickej cirkvi v Nemecku
a výskumný pracovník na Cambridgskej univerzite