Vesmírna misia

V piatok podvečer 10. apríla sa na Zem bezpečne vrátila štvorica astronautov misie Artemis II. Po viac ako päťdesiatich rokoch obleteli Mesiac a pristáli v Tichom oceáne. Štvorčlenná posádka – traja Američania a jeden Kanaďan, traja muži a jedna žena – strávila vo vesmíre desať dní. Podarilo sa im úspešne splniť vytýčenú misiu: obletieť Mesiac, otestovať loď Orion s ľudskou posádkou a prekonať rekord v najvzdialenejšom lete od Zeme. Nasledovať má misia Artemis III, ktorej cieľom je opätovné pristátie človeka na Mesiaci.
Pozornosť vzbudil americký astronaut Victor Glover, jeden z členov posádky Artemis II., keď pomerne otvorene hovoril o svojej viere. Zdôraznil, že viera v Boha a čítanie Biblie majú v jeho živote pevné miesto aj v kontexte vesmírnych misií. Pohľad na Zem z vesmíru podľa neho prehlbuje úžas nad stvorením a vedie ho k vďačnosti. Zároveň pripomenul, že Biblia preňho nie je iba náboženským textom, ale zdrojom orientácie, pokory a zmyslu aj pri náročných úlohách, aké astronauti plnia.
Podobne ako astronauti z misie Apollo 8 na Štedrý večer čítali z Knihy Genezis, čo sa zapísalo do najslávnejších momentov v dejinách vesmírnych letov. 21. – 27. decembra 1968 ako prvá ľudská posádka obleteli Mesiac.
Astronaut NASA a kapitán amerického námorníctva Victor Glover sa narodil 30. apríla 1976 v Kalifornii, a tak na konci apríla oslávi svoje okrúhle päťdesiate narodeniny. Mohol si želať krajší darček, ako je let do vesmíru a bezpečný návrat na Zem? Zároveň je prvým Afroameričanom s dlhodobou pôsobnosťou na Medzinárodnej vesmírnej stanici. V rozhovoroch pre médiá označil Zem za „oázu v tejto prázdnote, ktorú nazývame vesmírom“ a za „krásne miesto, kde môžeme existovať spolu“. Svedčia o tom aj unikátne zábery, ktoré astronauti počas misie zhotovili – napríklad snímky Zeme tesne pred tým, ako zmizla za lunárnym horizontom a nadobudla tvar pripomínajúci polmesiac. Celá misia pôsobí mimoriadne fascinujúco – nielen pre krásu stvorenia, ktorá poukazuje na Stvoriteľa, ale aj pre technický a ľudský rozmer samotnej cesty do vesmíru. Je to skutočnosť, ktorá si zaslúži náš obdiv, zastavenie i pokorné uvažovanie. Temnejšou stránkou však zostáva súperenie veľmocí o vesmírnu dominanciu. Súťaž o prvenstvo a snaha rozširovať sféry vplyvu sprevádzajú ľudstvo aj za hranicami Zeme. Kým v minulom storočí dominovalo súperenie medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, dnes sa do popredia dostáva najmä Čína. Túžba byť rýchlejší, lepší a mocnejší než ostatní je silou, ktorá formuje dejiny – a nezastavuje sa ani vo vesmíre. Práve tu sa odhaľuje krehkosť a nedokonalosť ľudskej prirodzenosti, ktorú máme od Adama. Pohľad na vesmír nás vedie k presvedčeniu, že ide o dielo inteligentného Stvoriteľa. Existencia sveta je natoľko komplexná, premyslená a krásna, že v ľuďoch prirodzene vyvoláva otázky po jeho pôvode. Nočná obloha posiata hviezdami v nás prebúdza úžas i vedomie niečoho, čo nás presahuje – pocit transcendentnosti.
Asi by sme neverili, keby niekto tvrdil, že náhodný výbuch v tlačiarni dokáže vytvoriť knihu ocenenú Nobelovou cenou. A rovnako tak je prirodzené klásť si otázku, ako môže byť napr. ľudský mozog výsledkom čistej náhody? V lebke medzi našimi dvomi ušami sa nachádza približne 85 miliárd neurónov – počet porovnateľný s množstvom hviezd v galaxii Mliečna cesta. Každá nervová bunka má neuveriteľné množstvo spojení s ostatnými neurónmi, ktoré nazývame synapsy – ide o viac než sto biliónov spojení. To je desaťkrát toľko ako odhadovaný počet galaxií v celom vesmíre. Komunikujú prostredníctvom elektrického signálu, fyzicky sa však nikdy nedotknú. Zložitosť mozgu, v ktorom vznikajú naše pocity, myšlienky a predstavy, je obrovská a dodnes len
čiastočne pochopená.
Apoštol Pavol v Liste Rimanom (1,20) pripomína: Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie. Nemáme sa na čo vyhovoriť. Človek je pozvaný objavovať stopy Stvoriteľa vo svete okolo seba. Prajeme vám, milí čitatelia, aby ste ani v tomto poveľkonočnom čase nestrácali schopnosť žasnúť a objavovať fascinujúcu krásu stvorenia,
ktoré nás obklopuje.

E. Mihočová

Celé číslo časopisu