Má to zmysel? Vy ste odpoveď…

Milí čitatelia, bratia a sestry v Kristovi, pomalým, no istým krokom sa blížime k záveru kalendárneho roka. Je to čas bilancovania, stíšenia i vďačnosti – čas, keď sa obzeráme späť a uvedomujeme si, čím všetkým nás Boh v uplynulých mesiacoch sprevádzal, čím nás obdaril a v akých situáciách nás niesol. Aspoň zlomok z toho, čo sme mali možnosť prežiť, sme sa pokúsili zachytiť slovom i obrazom na stránkach nášho eVýchodu, ktorý týmto číslom uzatvára svoj 16. ročník. Bolo to krásne a nebolo toho vôbec málo – je za čo ďakovať.
Tlačené slovo sa pre nás stalo akousi pomyselnou stopou v plynúcom toku času – v prúde, ktorý sa tak rýchlo mení z prítomnosti na minulosť a očakávanie budúcnosti. Pokúsili sme sa uchopiť moment, kedy sa našej obyčajnej pozemskej prítomnosti dotkla ruka Večnosti a premenila ju na večný okamih, ako o tom píše teológ Paul Tillich (s. 5). Usilovali sme sa, hoci vždy len čiastočne a nedokonalo, zachytiť príbehy známych aj úplne obyčajných ľudí, ktorí sa stali súčasťou pokračujúcich dejín spásy. Príbehy, v ktorých môžeme rozpoznať Božie zachraňujúce konanie uprostred našej každodennosti. Boh totiž koná i dnes – tam, kde Mu dávame priestor, kde sa Mu otvárame so všetkou svojou krehkosťou, slabosťou i nedokonalosťou. Vo svojej knižnici mám zviazaných a úhľadne uložených všetkých šestnásť ročníkov eVýchodu. Rada po nich prechádzam hoci len letmým pohľadom. Veď je v nich šestnásť rokov nášho spoločného kráčania za Bohom, námahy i služby – nielen v evanjelickej komunite, a nielen vo Východnom dištrikte. Veríme, že tieto stopy, zachytené v rýchle plynúcom toku času, raz možno ocenia aj tí, ktorí prídu po nás. Ako redakcia si zároveň uvedomujeme, že printová doba je pomaly, no nezadržateľne vytláčaná dobou online. V čakárňach u lekára či v autobusoch už v rukách ľudí nevidíme noviny, ale mobilné telefóny. Je to trend, ktorý nemožno zastaviť – so všetkými jeho nespornými výhodami, ale aj s mnohými rizikami a stratami. Aj preto si oprávnene kladieme otázku, či má zmysel pokračovať? Má zmysel naďalej vydávať tlačené periodikum? Nebude nám stačiť Tik-tok alebo Instagram? Facebook už radšej ani nespomínam, ten je vraj už len pre starých…
Odpoveďou, či to má zmysel, ste však vy, naši čitatelia. Vy, ktorí si aj v dnešnej uponáhľanej dobe nachádzate čas na čítanie a tým podporujete túto formu mediálnej služby. Vy, ktorí ste si nezvykli – a ani si zvyknúť nechcete – na neosobný, neustále blikajúci displej. Vy, ktorí sa ešte tešíte z toho, že môžete držať v rukách knihu či noviny, listovať v nich, cítiť vôňu papiera a vrátiť sa k nim aj s odstupom času. Vy, ktorí viete, že čítanie printu je úplne iným typom zážitku i oddychu než rýchla konzumácia obsahu na internete. Aj odborníci opakovane poukazujú na výhody klasického čítania, zvlášť v dobe, keď čoraz viac ľudí zápasí s poruchami pozornosti a stráca sa v neustálom prúde stále nových a rýchlejších podnetov. Iste sa k tomu vyjadrí ešte veľa odborníkov, čo sa pokúsia pozbierať rozliate mlieko. Nad online obsahom však nelámeme palicu, veď je – tak ako všetko ostatné – dobrý sluha, no zlý pán. Prostredníctvom QR kódov vás, čitateľov, odkazujeme aj na internetový obsah, ktorý súvisí s predmetnou témou a zaujímavým spôsobom ju prehlbuje. V čase, keď sa svet otriasa vo svojich základoch – zhoršuje sa bezpečnostná situácia nielen u nás doma, ale aj vo svete – si čoraz viac uvedomujeme, že sa navzájom potrebujeme. Tvoríme osobitný druh spoločenstva – komunity spojenej príbehom Ježiša Krista, Mesiáša, ktorého narodenie si každoročne v decembri pripomíname. Nech je Jeho prítomnosťou preniknutý aj nadchádzajúci kalendárny rok 2026 a sprevádza nás aj pri prípravách 17. ročníka nášho časopisu.

E. Mihočová

Celé číslo časopisu

nájdete tu: