Ako svätojánske mušky

Bol teplý letný večer, keď sme sa vracali lesnou cestičkou z nočného kúpania v termálnom prameni. Až keď sa zotmelo, všimli sme si, že nám na bicykloch nefungujú svetlá. Jednoducho, tma ako v rohu. Obavy vzbudzoval aj fakt, že sa po okolí potuluje zopár medveďov. A vtedy sme si ich všimli, drobný zázrak – svätojánske mušky. Malé mihotavé svetielka tancovali ponad trávu, pri termálnom prameni, v lesnom zátiší. Spolu s hviezdnatým nebom a bledým svitom mesiaca vytvárali romantickú, až nadprirodzenú scenériu letného večera. Akoby pripomínali, že aj v úplnej tme môžeme objaviť stopy života a nádeje.
Ozaj, kedy ste ich videli naposledy? Vraj sme posledná generácia, ktorá môže svätojánske mušky – tieto zázračné nočné svetielka, ešte zažiť. Spozorovať ich vo voľnej prírode je čoraz náročnejšie, nielen na Slovensku ale celosvetovo. Medzi hlavné príčiny ich úhynu patrí urbanizácia, používanie pesticídov, strata biotopu, svetelné znečistenie a znečistenie ovzdušia. Éterická žiara svetlušiek totiž závisí od tmy, a tá je v našom osvetlenom svete čoraz vzácnejšia. Z miest, kde sa svetlušky dajú ešte pozorovať, sa stáva turistická atrakcia.
Svätojánske mušky – nenápadné tvory, ktoré počas dňa takmer nevidno. Ich krása nevynikne v oslnivom svetle slnka, ale až v šere. Až vtedy, keď svet stíchne a ponorí sa do tmy, sa im rozsvietia brušká. Nedávajú o svojej prítomnosti vedieť hlasom, ale práve svetlom. Žiaria. Prinášajú krásu a svetlo do tmy. A taký má byť podľa Ježišových slov aj človek – svetlom vo svete. Nie obrovským reflektorom, ktorý oslepuje okoloidúcich, ale drobným nenápadným svetielkom, ktoré vedie a fascinuje. Pokorným a nehlučným zdrojom svetla a potešenia.
Apoštol Pavol v liste kresťanom do Efezu (5,8) napísal: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla.“ Človek sám osebe nie je zdrojom svetla – môže byť len jeho nositeľom. To svetlo neprichádza z človeka, nie je výsledkom nášho úsilia, ale pramení z prítomnosti Krista v nás. A tak ako svätojánske mušky svietia v tme, aj človek má zažiariť uprostred súmraku – v situáciách, kde chýba zmysel, láska a pravda. Túto myšlienku rozvíja aj klasická česká kniha Broučci od evanjelického farára Jana Karafiáta. Príbeh malých svätojánskych mušiek, ktoré každý večer so svetielkami vyrážajú do sveta, aby druhým svietili na cestu. Karafiát sa prihovára nielen detskému ale aj dospelému čitateľovi. Jednoduchými slovami, a pritom teologicky precízne učí o viere, pokore, poslušnosti a odovzdanosti Bohu. Broučci sa učia nielen lietať, ale aj dôverovať, modliť sa, pomáhať si a prijať aj utrpenie ako súčasť života. Ich svetielka sú obrazom vnútornej viery, ktorá má svietiť uprostred v noci. Svätojánske mušky svietia len určitý čas – v konkrétnom období roka, najčastejšie v mesiacoch jún a júl. Človeku tak pripomínajú, že príležitosť naplniť svoje poslanie je ohraničená. Preto nepremárnime chvíle, keď sme Bohom povolaní zažiariť – možno v celkom nečakaných a nenápadných situáciách. Dôležité je byť pripravený. Nenechať sa pohltiť každodennosťou do tej miery, že zabudneme, kým sme a prečo žijeme. V letnom dvojčísle eVýchodu prinášame príbehy viacerých ľudí, ktorí nepremárnili svoju šancu zažiariť v ťažkých časoch – vrátane evanjelického farára a záchrancu Židov Jána Bakossa, nacistami popraveného a pochovaného do masového hrobu. Stal sa nositeľom Božieho svetla v rozhodujúcej situácii. Preto jeho svetlo nezhasne, ale bude inšpirovať ešte mnoho generácií k odvahe, statočnosti a pevným postojom v zložitých časoch, ktoré napokon prežívame aj v súčasnosti. Milí čitatelia, prajeme vám, aby ste mali počas tohtoročného leta dostatok príležitostí objavovať skrytú a nečakanú krásu Stvoriteľa. V tichu, keď na chvíľu vypneme hlučný svet, skúsme znovuobjaviť Božie svetlo v nás. Svoje miesto. Poslanie, pre ktoré sme boli stvorení. Nedajme sa odradiť tým, že svieti akosi slabo. Keď sa nám zdá, že to nemá význam. Veď v hlbokej tme aj malé svetlo znamená veľa. Možno si práve vaše „svetielko“ všimne niekto, kto sa stratil. Staňte sa aspoň na chvíľu svätojánskou muškou – hoci nenápadnou, no poslušnou Stvoriteľovi.

E. Mihočová

Celé číslo časopisu