Transparentný život

„Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo.“ Na Ježišove slová, ako ich zaznamenal Lukáš v 8. kapitole a 17. verši svojho evanjelia, myslíme v uplynulých dňoch častejšie než inokedy. Svet sa akoby zobudil do nového rána – na verejnosť sa dostali tzv. Epsteinove spisy, teda dokumenty, ktoré o Jeffreyovi Epsteinovi zhromaždilo americké ministerstvo spravodlivosti. Ich zverejnenie schválili obe komory Kongresu USA takmer jednomyseľne a naprieč politickým spektrom, a to napriek vytrvalému odporu prezidenta Donalda Trumpa.
Zrazu sme šokovaní a zhrození svetom, v ktorom žijeme. Svetom mocných, ktorí potajme ťahajú za nitky a majú pocit, že určujú beh svetových udalostí. Ľuďmi, akým bol Jeffrey Epstein – akýsi novodobý „Veľký Gatsby“, len v oveľa horšom prevedení. Svetom ľudí presvedčených, že peniaze a postavenie im dávajú právo na všetko. Pocit nedotknuteľnosti a beztrestnosti býva vždy nebezpečnou drogou. No to všetko len dočasu…
Kto bol Jeffrey Epstein, vieme už dlhšie. Tento temný príbeh podrobne spracúva aj dokumentárna séria na Netflixe. Išlo o vplyvného sexuálneho delikventa, ktorý prevádzkoval rozsiahlu sieť sexuálneho zneužívania. Na svoju súkromnú ostrovnú rezidenciu pozýval významné osobnosti z celého sveta, ktoré chodili na súkromné „masáže“. Za činy, ktoré sa mu doteraz dokázali, už sedí vo väzení jeho partnerka Ghislaine Maxwellová; Epstein sám si pred rokmi vzal život. Napriek množstvu obvinení však zatiaľ nebol odsúdený nik ďalší.
Teraz však vychádza na svetlo Božie, kto všetko bol súčasťou zvrhlého sveta, ktorý Epstein stvoril. Zverejnili milióny dokumentov, ktoré sa postupne analyzujú. Zoznam mien je naozaj veľmi dlhý. A, žiaľ, v tomto smutnom príbehu figuruje aj Slovensko – prostredníctvom večne usmiateho politika. V Epsteinovom rezorte sa Mirovi najviac „páčila masáž“ a tiež mu sľuboval, že sa pokúsi oslabiť jednotu a stabilitu Európy. „Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné…“ A tá chvíľa prišla. Kauza Epstein je otrasná, no odhaľuje niečo hlbšie – podstatu človeka ako bytosti zakrivenej do seba samej. My ľudia celkovo všeličo radi skrývame. Máme to v sebe od Adama. Keď okúsil zakázané ovocie, zrazu zistil, že je nahý. Zahanbil sa, skryl sa a obával sa stretnutia s Bohom. Keď Boh prechádzal rajskou záhradou, volal: „Adam, kde si?“ Pravdou však je, že pred Bohom sa neskryjeme ani do myšacej diery. Vo februárovom vydaní eVýchodu prinášame príbeh grafika Lukáša, ktorý roky bojoval s drogovou závislosťou. Dlho sa mu ju darilo skrývať – za klamstvom. Klamstvo sa mu napokon stalo najťažším bremenom, ktoré ho takmer pripravilo o vzťah s terajšou manželkou Luciou. Až kým nespravil hrubú čiaru za predchádzajúcim životom. V modlitbe odovzdal svoj život do Kristových rúk. Lukášov príbeh ukazuje, že odhalená vina môže byť začiatkom uzdravenia – ak neprekrúcame a nezahmlievame, ale odvážime sa tomu postaviť čelom.
I keď máme pocit, že pred ľuďmi dokážeme veľa vecí zatajiť, pred Bohom sa ukryť nedá. Žalmista sa pýta: „Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem?“ (Ž 139,7) Boh hovorí jasne: nič nezostane skryté. Všetko raz vyjde na svetlo – či už počas nášho pozemského života, ako v prípade Epsteina a tých, ktorí parazitovali na systéme, ktorý vytvoril, alebo „na druhom brehu“, keď budeme stáť pred Božím súdom.
Toto vedomie nás má viesť k transparentnému životu – v čo najväčšej možnej miere. Žiť tak, akoby mala naša domácnosť aj pracovisko steny zo skla. Žiť tak, aby sme nemuseli nič skrývať a báť sa odhalenia – pred sebou, pred ľuďmi ani pred Bohom.

E. Mihočová

Celá číslo časopisu