„Pozri, všetko tvorím nové.“

Stojíme na prahu nového roka, ktorým začína aj 17. ročník vydávania nášho časopisu. Nové začiatky máme zvyčajne radi, pretože sú prísľubom zmeny a nových príležitostí. Ako sa hovorí, „nová metla dobre metie“. V novom roku zmeny čakajú aj evanjelickú cirkev – neprestáva sa zvyšovať minimálna mzda, čo vytvára tlak na zmeny a úpravy v rozpočte. V decembri skončil Rok manželstva a rodiny, na ktorý nadviazal Rok 2026 ako Rok slúžiacej cirkvi.
S novým rokom prichádzajú aj viaceré legislatívne novinky. Koncom minulého roka parlament schválil kontroverznú reformu, ktorá zásadne mení doterajší systém ochrany oznamovateľov závažnej trestnej činnosti. Kritické hlasy upozorňujú, že úprava oslabuje nezávislé inštitúcie a páchateľom zväčšuje šance na beztrestnosť. Rok 2026 nadviaže na predchádzajúce konsolidačné opatrenia štátu. Počíta sa so zmenami v daňovej a odvodovej oblasti, ktoré majú údajne stabilizovať verejné financie. Niektoré skutočnosti sa však zmeniť len tak ľahko nedajú, hoci by sme si to veľmi želali – patrí k nim ukončenie vojny na Ukrajine, ktorá trvá už takmer štvrtý rok. Hoci tomu už len málokto verí, priali by sme si, aby sa konečne podarilo uzatvoriť mierovú dohodu, spravodlivú pre Ruskom napadnutú Ukrajinu.
Jednoducho ani s príchodom nového kalendárneho roku sa svet príliš nezmenil k lepšiemu. Je a zostáva tým starým svetom, ktorý je pod „mocou zlého“. Všetky zmeny sú vo svojej podstate len drobnými, kozmetickými úpravami systému. Svet napriek všetkým inováciám zostáva Bohu odcudzeným svetom. Človek ako kráľ tvorstva dokáže mnohé vymyslieť a vytvoriť, ale nedokáže zmeniť nič na tom, že žije v padlom svete. Vo svete, ktorý nie je dokonalý a ani dokonalý nikdy nebude. A v tejto situácii čítame slová, ktoré napísal pred dvetisíc rokmi apoštol Ján ako väzeň pre svoju vieru v Krista na gréckom ostrove Patmos. „Boh hovorí: Aha, všetko tvorím nové.“ A tu už nejde len o akúsi drobnú úpravu porušeného sveta. Svet, ako ho poznáme dnes, raz zanikne a Boh stvorí nové nebo a novú zem, kde už nebude plaču, sĺz ani bolesti. Veta „všetko tvorím nové“ nám odhaľuje i kúsok z Božej podstaty – Boh nie je senilný starček, čo nostalgicky spomína na „staré zlaté časy“. Je to Boh tvorivý a kreatívny, Boh súčasný a prítomný. Boh, ktorý sa neuchyľuje iba k recyklácii toho, čo sa stalo v minulosti, ale tvorí novú budúcnosť.
A práve tento perspektívny pohľad na svet si osvojil aj apoštol Pavel, keď cirkevnému zboru vo Filipis 3,13-14 napísal: „Zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami.“ Možno sa inšpiroval aj inovatívnym starozmluvným prorokom Izaiášom 42,9: „Hľa, predošlé veci sa splnili a nové oznamujem. Skôr než vyrašia, dám vám o nich počuť.“ A práve taká má byť aj kresťanská viera – nie uzavretá do seba, ale otvorená novým podnetom, novému porozumeniu a chápaniu. Kresťan má byť človekom nádeje – človekom, ktorý neprestáva dúfať a stále sa má na čo tešiť. Boží sľub „Pozri, všetko tvorím nové“, doposiaľ nepoznané – vyvracia predstavu o tom, že veci sú raz a navždy dané, nezvratné, definitívne a nemenné. Ten, kto vychádza práve z tejto perspektívy, nemôže povedať: „Už som raz taký a iný nebudem.“ Ten, kto je v Kristovi, je vo svojej podstate novým stvorením. Akoby si vyzliekol staré šaty a obliekol
si úplne nové. Táto zmena nie je len akousi vonkajšou povrchovou úpravou, ale deje sa na najhlbšej existenciálnej úrovni z moci Ducha Svätého. Nie je to len teória. Stačí sa pozrieť na tých, ktorí touto hlbokou existenciálnou zmenou prešli. Nezostáva „kameň na kameni“ tam, kde Boh tvorí niečo nové. A práve túto perspektívu a nový pohľad chceme prinášať aj na stránkach 17. ročníka nášho mesačníka v nadchádzajúcom kalendárnom roku 2026. Sme radi, že chcete byť pri tom s nami!

E. Mihočová

Celé číslo časopisu