Tak svieť vaše svetlo
Pán Ježiš nás oslovuje stále živým a platným slovom.
Blahoslavenstvá sú odkrytím Jeho srdca a sú pre nás jasnou orientáciou v živote.
On je skutočne životom a pravým svetlom, lebo sám odkrýva hĺbku a pravý rozmer každého blahoslavenstva. Pomáha nám aj Duchom svätým, aby sme vždy hlbšie chápali Jeho kázeň na hore ako celok. Práve na prahu nového školského roku sa máme zvlášť ponoriť do blahoslavenstiev, ktoré sú vstupnou bránou do celej kázne na hore, ale i života viery. Nech nám pomáha Duch svätý, aby sme videli to nové svetlo lásky v autorite Božieho Syna – Mesiáša a uvedomili si, že takto sa má formovať a prejavovať život kresťana – byť svetlom. My dnes v evanjelickej cirkvi nemôžeme nič iné, len v realite nášho zlyhania a hriechu prosiť o milosť, aby sme sa viac a viac stávali svetlom… Matúš 5, 14 – 16: „Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť. Ani lampu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!“
Musíme si znova uvedomiť, že byť učeníkom Pána Ježiša znamená byť neprestajne v akcii, znamená to ďalej sa vyvíjať, neustrnúť. Plniť svoju úlohu svetla a obohacovať iných. Nie je na učeníkoch, či chcú alebo nechcú byť soľou a svetlom. Nie je im daný rozkaz: „Máte byť!“ Oni už tým sú, či chcú alebo nie, v sile povolania, ktorého sa im dostalo od Pána Ježiša, tým, že Ho prijali, tým, že sa za Ním vydali cestou nasledovania, tým že boli Jeho slovom dotknutí milosťou a oslovení láskou.
Je dôležité počuť z týchto slov imperatív: Vy ste! Nie vy máte (soľ alebo svetlo). Vy ste.
„Kto je dotknutý povolaním Pána Ježiša, stojí na ceste nasledovania, ten je celou svojou existenciou soľou resp. svetlom sveta.“ (D. Bonhoeffer, Nachfolge – Nasledovanie, 1937)
To je cesta, ktorou šiel i apoštol Pavel, a v pokore na ceste nasledovania Pána Ježiša vyznáva – G 2,20: „ Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“ Alebo to povie aj inak – 2K 5,17: „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie.“ Tak sa na ceste viery – nasledovania mení náš charakter, a to očakáva Pán Ježiš od každého svojho učeníka – evanjelika. Duch svätý nám pomáha žiť vo svetle Kristovho kríža a vzkriesenia a odkrýva nám pravdu, že ak sme živou ratolesťou v Pánovi Ježišovi, sme svetlom do bolesti, v ktorej sa dnes nachádzame pre náš hriech.
Milí čitatelia eVýchodu, bratia a sestry, záver biblického textu z Mt 5, 14 – 16 hovorí, že svetlo Kristových učeníkov má svietiť v dobrých skutkoch, ktoré iní vidia a vďaka ktorým chvália nebeského Otca. Tie dobré skutky sú skutky milosrdenstva voči všetkým ľuďom, sú skutkami činiteľov pokoja, ktorí odstraňujú zvady a nedorozumenia medzi ľuďmi, sú skutkami lásky podľa Ježišovho dvoj-prikázania: Miluj Boha celou svojou bytosťou a miluj blížneho ako seba samého. Tieto skutky učeníkov Pánových, v ktorých svieti ich svetlo, majú za cieľ oslávenie Božieho mena. Vďaka tomu ako žijú, čo robia, ako svietia, sú iní ľudia pohnutí k tomu, aby chválili Boha. Toto bola prvotná úloha Izraela: žiť tak, aby bolo meno Božie oslávené. Teraz táto úloha pripadla učeníkom. Evanjelista Matúš tu po prvýkrát označuje Pána Boha ako Otca. Učeníci majú tak svietiť, aby tým oslávili svojho Otca, ktorý je v nebesiach. Nech je nový školský rok pre nás príležitosťou byť svetlom, nech nás k tomu inšpiruje aj septembrové číslo tohto časopisu… Prajem si, aby sme v tejto ťažkej situácii našej evanjelickej cirkvi nezabudli, že máme byť tými, ktorí tak svietia a tak svojím životom sprítomňujú Božiu lásku, až to ostatných chytí za srdce a budú chcieť spolu s nami chváliť nebeského Otca v spoločenstve cirkvi.
Mgr. Ján Bakalár,
zborový farár v Prešove
