V zákopovej vojne

Hovorí sa, čo rozsievaš, to budeš žať. Toto príslovie však akoby čoraz viac strácalo na platnosti. Žijeme vo svete, v ktorom strácame kontrolu nad tým, čo sa okolo nás deje. Pod stratu istôt sa podpisuje pandémia covidu, vojna na Ukrajine, aj klimatická zmena. Na jar sme síce posadili, no nepršalo tak dlho, že úrodu ničí sucho. Ukrajinskí farmári zasiali, aby z povestnej obilnice sveta nasýtili chudobných v afrických krajinách, no úrodu žnú ruskí lupiči a žoldnieri. Dlho sme šetrili, no úspory na bankových účtoch ničí inflácia. Za týchto okolností je zložité byť strojcom vlastného osudu. Súčasná situácia je neistá. Nevieme, ako to všetko dopadne. Uvedomujeme si hranice vlastných síl, aj potrebu odovzdanosti Tomu, ktorý nás prevyšuje.

V letnom dvojčísle Východu vám prinášame reportáž priamo z Ukrajiny, kde ľudia stratili všetky životné istoty. Kým my plačeme nad drahým benzínom, im už celkom došiel a dostávajú ho len na prídel vybrané skupiny obyvateľstva. Sú rodiny, ktoré pri bombardovaní prišli o všetko, čo mali. Práve pre ich deti Ekumenická pastoračná služba v OS a OZ a Vojenská podporná nadácia organizuje pri Kyjeve terapeutické tábory a pomáha aj finančne. To všetko vďaka benefičnému koncertu, ktorý otvoril oči srdca a peňaženky. Viac v reportáži Pavla Vitka, člena nadácie.

Jeden biblický príbeh hovorí o farmárovi, ktorý zožal úradu, a potom si povedal, že si oddýchne, dobre sa naje a bude sa zabávať. Nemyslel na nikoho iného, iba sám na seba. Ani raz nespomenul robotníkov, ktorí pracovali spolu s ním. Nikto však na svete nežije iba sám pre seba. Ak dokážeme vidieť len svoje potreby, mierime vedľa. Evanjelické cirkvi v Nemecku dlhé roky podporujú chudobné cirkevné zbory v Afrike a vo východnej Európe. Záleží im na tom, aby z ich úrody mali úžitok aj iní. Tí, ktorí trpia nedostatkom, či už materiálnym alebo duchovným. Položme si ruku na srdce a odpovedzme na otázku: Aký je stav zásob v mojej sýpke? Sú len moje alebo pamätám aj na iných? Spokojnosť nám neprinesie hojnosť a dostatok, život bez námahy a utrpenia. Vedia o tom svoje matky, ktoré v noci vstávajú k svojim deťom. A vedia to deti, ktoré sa starajú o starnúcich a zomierajúcich rodičov. Šťastný je ten, kto sa má pre koho obetovať. Vtedy si môže povedať: nežijem nadarmo a môj život má zmysel.

Farmár z biblického príbehu sa tešil z dostatku, no netušil, že v noci mu na dvere zaklope smrť. Nečakane, ako zlodej v noci. Nikto z nás nemá život vo svojich rukách. Rovnako ako ani vojaci bojujúci na charkovskej frontovej línii. Generál Daniel Zmeko v rozhovore ozrejmuje, v akých podmienkach žijú a ako prijímajú fakt, že nad nimi ako Damoklov meč visí smrť. Cítiť ju na každom kroku pod ruinami zbombardovaných domov.

Ako groteskne z tohto pohľadu pôsobí ďalšia kultúrna vojna, ktorá sa rozpútala na tohtoročnom festivale Pohoda, doposiaľ známom svojou toleranciou a veľkorysosťou. Tam, kde doteraz mali svoje miesto konzervatívci aj liberáli – napriek rôznosti názorov na niektoré kultúrno-etické otázky – spojení hodnotami za slušné, demokratické a slobodné Slovensko. Zase raz a opäť spadli o zákopov, aby mohli viesť kultúrne vojny. Snáď nepríde ďalšia kríza, ktorá nás donúti aspoň na chvíľu zložiť zbrane a myslieť na spoločné hodnoty.

V mene redakcie prajem čitateľom pohodové leto, aj napriek nepohode.

E. Mihočová

celé číslo časopisu