Vzdelanie alebo múdrosť?

Je tu september a spolu s ním aj návrat študentov do školských lavíc. Práve osobnosť učiteľa je jedným z významných faktorov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú to, či sa na návrat do školských lavíc tešia alebo naopak cítia úzkosť a „motýliky“ v bruchu. Iste si aj vy živo pamätáte na svojho učiteľa, ktorý mal rozhodujúci pozitívny vplyv na to, kým ste dnes. Často sú to učitelia, ktorí svojho žiaka považujú za rovnocenného partnera, motivujú ho k čítaniu dobrých kníh, nesnažia sa mu dokázať, čo nevie, ale naopak. Kým eštev žila prababka, takmer denne spomínala na svoje zážitky zo školských čias. Mala pokročilý stupeň demencie, na všeličo zabúdala, len nie na maďarského učiteľa, ktorý sa slovenské deti pokúšal násilným spôsobom pomaďarčiť. Za každé nesprávne po maďarsky vyslovené slovíčku dostávali bolestivý švih paličkou po prstoch. Ani vo vysokom veku nedokázala na tento frustrujúci zážitok zabudnúť. Nie je učiteľ ako učiteľ. „Byť osobou je ontologickou danosťou, byť osobnosťou je však výdobytkom,“ povedal Ladislav Hanus.

Dieťa trávi počas školského roka v priestoroch školy viac času ako doma. Je preto dôležité, aby to bolo prostredie, ktoré mu je oporou, v ktorom cíti prijatie a bezpečie. „Ako prvorodené dieťa ma zapísali 1. septembra 1889 a zverili do rúk učiteľa Rehora Urama, ktorý sa svojou povahou a svedomitou otcovsko-učiteľskou výchovou jedinečne hodil pre prvú triedu, veď s malými deťmi zaobchádzal s takou trpezlivosťou, láskou a porozumením, že im nahrádzal najlepšieho otca. Rozsieval medzi deťmi radosť, rozprávkou ich uvádzal do učenia. Nezastrašoval, povzbudzoval,“ spomína na svojho prvého učiteľa Pavol Gallo, ktorý sa zapísal do dejín slovenskej pedagogiky v čase vzniku prvej Československej republiky a patril medzi tých, ktorí stavali slovenské školstvo na nohy v nových podmienkach po rozpade Rakúsko-Uhorska.

Žiaľ, sú aj takí učitelia, pre ktorých je ich profesia iba zdrojom príjmov, uprednostňujú žiakov s lepšími výsledkami a tým slabším to dávajú patrične pocítiť. Dobrý učiteľ však neporovnáva. Vie, že každý žiak má inú štartovaciu čiaru, východiskovú pozíciu a snaží sa o to, aby sa z nej posunul ďalej v rámci svojich vlastných možností. Napokon, výška IQ neznamená rovnako pozitívny výsledok EQ – emocionálneho kvocientu. Zo žiaka, ktorý nie je dobrý v matematike, môže byť raz výborný a úspešný huslista.

Vzdelanie patrí medzi to najlepšie, do čoho sa oplatí investovať a rozhodne by nemalo skončiť vtedy, keď dostaneme do ruky maturitné vysvedčenie alebo osvedčenie o štátnej skúške. Ani to najlepšie vzdelanie však nie je možné stotožniť so skutočnou životnou múdrosťou. Grécky preklad Biblie hovorí o múdrosti ako o „sofii“, ktorú dáva Hospodin – byť múdry znamená správne si vybrať v rozhodujúcej chvíli, byť spravodlivý, rozlišovať medzi dobrom a zlom. Múdry človek pozná Božiu vôľu a dokáže ju uplatňovať v každodennom živote. Apoštol Pavol stotožňoval múdrosť s Kristom, v ktorom „sú ukryté všetky poklady múdrosti a poznania“ (Kol 2,3). Položme si preto otázku: Som iba
vzdelaný alebo aj múdry? Príkladom nielen vzdelaného, ale aj skutočne múdreho človeka je nemecký teológ a evanjelický farár Dietrich Bonhoeffer, ktorému sme venovali septembrové číslo eVýchodu pri príležitosti jeho návštevy Čiernohorských kúpeľov. Dávno pred vypuknutím 2. svetovej vojny dokázal prezieravo múdro rozpoznať hrozbu nacizmu a oprávnene sa obával víťazstva Adolfa Hitlera vo voľbách. Múdre srdce – to na začiatku nového školského roka prajeme všetkým čitateľom, učiteľom, ale aj žiakom a ich rodičom.

E. Mihočov

celé číslo časopis

Tento obsah je dostupný iba pre predplatiteľov.

Ak chcete obsah zobraziť prihláste sa do svojho účtu, alebo si zakúpte predplatné.