Čo je cirkev?
Mesiac máj je bezpochyby jeden z najkrajších mesiacov roka. Príroda sa prebúdza k životu. Všetko kvitne, záhrady a lúky sú posiate farbami…
Už starí Rimania v tomto období oslavovali Floralia tzv. kvetné slávnosti. Ich súčasťou boli zábavy, pantomimické hry. Domy a dobytok vyzdobovali kvetmi, ženy si obliekali čo najpestrejšie šaty.
Pre kresťanov má tohtoročný máj aj iný, viac ako „kvetinkový“ dôvod na radosť.
Piaty mesiac roka má „narodeninovú príchuť“. Svätodušné sviatky (sviatky Letníc) sú narodeninami kresťanskej cirkvi. Samota je jeden zo zničujúcich fenoménov v ľudskom živote. Nikto nechce byť sám. Určite nie na narodeninovej oslave. Možno pár hodín, aby si oddýchol od hluku sveta, povinností, napätí…
Letnice sú o prekonaní samoty.
Neistota a duchovná samota učeníkov v poveľkonočnom období striedaná sporadickými „návštevami vzkrieseného Pána“ sa končí. Ježiš definitívne odchádza k Otcovi pred zrakmi učeníkov, ale zasľubuje Ducha, ktorý ho bude zastupovať. Pre učeníkov, ktorí mali s Ježišom blízky vzťah, je to obrovská úľava. Nebudú sami. Ježiš bude cez svoju „predĺženú ruku“ s nimi. Bude im ďalej radiť, učiť ich, sprevádzať…
Čo je cirkev? Je to spoločenstvo krásnych duší? Ústav spásy? „Wellness centrum“ alebo „tankovacia stanica života“? Tajný spolok predurčených?
D. Bonhoeffer hovorí, že „Kristus je podstatným znakom cirkvi“.
Grécke slovo ekklesia označovalo ľudové zhromaždenie, ktoré bolo tvorené ľuďmi. Novozmluvná ekklesia (cirkev) je však tvorená Bohom! Nie sama zo seba. Byť členom novozmluvnej cirkvi znamená minimálne dva záväzky. Prvý záväzok je budovať a udržiavať spoločenstvo s Tým, ktorý cirkev tvorí. Skúmať sa „v Božom zrkadle“, či prinášam okoliu „ovocie Ducha“.
Druhý záväzok je ochranou „pred zakuklením sa do vlastnej spirituality“. Byť Božím človekom znamená byť aktívnym aj vo svete okolo mňa.
V mesiaci máj máme rôzne pamätné dni. Úmrtie M. R. Štefánika, koniec druhej svetovej vojny, deň matiek… Všetky pripomínajú, že angažovať sa vo svete pre druhých znamená prinášať aj obete lásky, ktoré nikdy nebudú celkom docenené. Znamená to robiť veci pre iných len tak, pre samú podstatu vecí. Nie z chladného kalkulu. Nie preto, že je to kresťanská povinnosť, ale preto, že to robil sám Kristus.
Mám sen. Chcem žiť v cirkvi, ktorá je napojená na Krista. Ako to viem ovplyvniť? Sám musím byť na Neho napojený každý deň. Chcem žiť v cirkvi, ktorá sa nebojí pomenovať problémy aj vo svojich radoch a „nezatĺka ich“. Chcem žiť v cirkvi, ktorá sa nebojí komunikovať s dnešným človekom aj neštandardnými prostriedkami, ale nie za cenu „devalvácie evanjelia“. Chcem žiť v cirkvi, ktorá žije očakávaním druhého príchodu Krista a podľa toho sa správa. A viem, že aj keď sa môj sen pominie, Kristus bude nad tým všetkým. On nás vedie a nenechal nás tu samých. Dal nám Radcu, Učiteľa, Pomocníka. Ducha s veľkým D, ktorý s nami dokáže robiť zázraky, o akých sa nám ani nesnívalo… Stačí chcieť. Na kolenách…
Matej Oráč
duchovný správca na
Evanjelickej spojenej škole v Prešove