PREKRAČUJEME JORDÁN…
Začiatok nového roka vo mne „spúšťa“ asociácie na biblický príbeh o prekročení rieky Jordán, zo starozmluvnej knihy Józue.
Nový vodca na Boží pokyn urobí rozhodujúci krok a vstupuje s izraelským národom do neznámej zeme. Myseľ ľudí pracuje na plné obrátky. Bude to naozaj „zem zasľúbená“ alebo príde len ďalšia „púšť“?
„Prekročenie Jordánu“ u sekulárneho človeka (neklamme si, aj u veriaceho človeka), prirodzene vyvoláva otázky, čo príde, čo nás „postihne“, ako nás zaskočia prekvapenia, ktoré
nemáme pod kontrolou…
Rok 2015 prinesie nepochybne veľa nových podnetov, sklamaní, ale aj radostí do osobného, spoločenského, či cirkevného života. Tak ako každý rok.
Podľa prognóz slovenskí zamestnávatelia očakávajú od januára „skôr nábory zamestnancov, než prepúšťanie“.
Februárové referendum o ochrane rodiny bude skúškou zrelosti našej spoločnosti…
V apríli si cirkevný kalendár pripomenie „okrúhle“ výročie smrti luteránskeho teológa Dietricha
Bonhoeffera.
V júli naše myšlienky budú letieť do nemeckej Kostnice k neexistujúcemu hrobu (popol bol vysypaný do Rýna) Jána Husa, pri šesťstom výročí jeho smrti (moje tam „zaletia“, aj keď nebol evanjelik a. v.).
Čo má spoločné referendum, Bonhoeffer a Hus? Jedno slovo: nasledovanie.
Bonhoeffer a Hus sú mužovia viery, ktorí v správnom čase zaujímajú jasné a správne stanovisko. Prekračujú „spirituálnu sebastrednosť“, vstupujú do sveta, ktorý je napriek všetkému aj Božím svetom a hrajú „vabank za princípy Božieho kráľovstva“. Naše slovenské referendum bude príležitosťou, aby sme vyšli z ulity a vyjadrili svoj názor na kľúčové hodnoty, ktoré konštantne platia v dejinách Božieho ľudu.
Nasledovanie v praxi znamená, že „pštrosy vytiahnu hlavy z piesku“ a začnú byť svetlom sveta a soľou zeme aj tam, kde to nie je príjemné.
Bonhoeffer to nazýva „svätá svetskosť“. Nasledovanie znamená, že cirkev je verná Ježišovi Kristovi a je Mu poslušná. Nasledovanie znamená, že posvätenie kresťana sa prejavuje
nielen v jeho osobnej viere, ale aj v zápase o posvätenie tohto sveta. Varujme sa „melancholickej a sebastrednej viery“, ktorá si podľa potreby zavrie oči a vyznáva: Pane, ťažko je byť vo svete kresťanom! Tento zbabelý, alibistický, v podstate pohodlný postoj pripomína správanie levítu a kňaza z príbehu o milosrdnom Samaritánovi… Priestor, v ktorom žiješ, potrebuje „bonhoefferovský zmysel pre realitu“ a „husovskú vernosť“.
Nasledovanie totiž vždy (!) aj niečo stojí.
Izraeliti pozerali za Jordán a nevedeli, čo príde. Ani my nevieme, čo príde v roku 2015. Vieme však, že stále platí zasľúbenie Toho, ktorý povedal Józuovi: „Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Lebo Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ (Józue 1, 9)
Matej Oráč
duchovný správca na
Evanjelickej spojenej škole v Prešove
