Vianoce ako nikdy predtým

Poznáte ten pocit, keď si myslíte, že už by sa niečo mohlo zmeniť? Spoločnosť sa zvykne deliť na tých, ktorí by najradšej nič nemenili a na tých, ktorí doslova milujú  zmenu čohokoľvek. Už pred rokom avizoval autor editoriálu príchod zmien. Čakal krízu a zmenu, pretože z mnohých strán boli indície krízy a zmeny. Desiatky rokov sme sa pripravovali na to, ako budeme fungovať v zmenenej novej budúcnosti. Opatrne sme diskutovali o iných možnostiach práce, komunikácie, o nových príležitostiach v oblasti misie či vzdelávania. Priznajme si však, že väčšinou sme veci robili tak, ako doposiaľ predpokladajúc, že tie novinky prídu niekedy v naozajstnej budúcnosti, ktorú my možno ani nedožijeme. Lenže budúcnosť zrazu prišla. Bola však iná, akú sme čakali. Prišla  rýchlejšie, ako by sme chceli. Prišla nepríjemným a pre mnohých až tragickým spôsobom. Obyčajný osobný rozhovor s iným človekom (aj príbuzným) sa zrazu stáva rizikovou záležitosťou. Zrazu sa nedelíme na dobrých a zlých, veriacich a neveriacich, ale na nakazených a zdravých. Byť negatívnym je pozitívne a by pozitívnym je dôvodom na obavy, strach a stres. Práca, vyučovanie,  bohoslužby, či komunikácia s blízkymi sa zužuje na mávanie do obrazovky domáceho počítača…

Príchod pandémie spôsobenej vírusom COVID-19 vyvolal radikálne zmeny v takmer každej oblasti nášho života. Začali sme si zvykať na nové pojmy a nový spôsob života bez toho, aby sme vedeli, či to skončí a ako dlho to potrvá. Náš slovník obohatili pojmy ako „karanténa“, „koronaprázdniny“, „PCR testy“, „facebookové bohoslužby“, „dištančné vzdelávanie“, „online hodina“, „online úradovanie“, či „webinár“… Zmenil sa spôsob práce u tých, ktorým to zamestnanie dovolilo – pracujeme z domu, zmenil sa spôsob vybavovania vecí na úradoch – odrazu sa to dá elektronicky.
Nedeľné dopoludnie už nie je vyhradené návšteve chrámu, ale máme možnosť online sledovať výkony našich kazateľov z rôznych častí krajiny… Končiaci sa rok 2020 nám teda zobral náš starý zabehnutý život. Nepodľahnime však beznádeji, bludným prorokom ani internetovým konšpirátorom chrliacim nezmysly ako na bežiacom páse. Buďme vďační aj za tento rok. Skúsme využiť čas
strávený doma so svojimi blízkymi. Možno aj Vianoce budú „iba“ v rodinnom kruhu. Možno však budú tieto Vianoce najpodobnejšie tým spred dvetisíc rokov. Aj Oni boli sami. Neboli v preplnenom kostole. Nemali záväzný bohoslužobný poriadok. Nikto nekontroloval, či prišli, či sedia na „svojom mieste“ alebo správne rovno stoja a či spievajú. Nemuseli sa tváriť pred inými, mohli zostať samými sebou. Boli sami… Boli sami? V roku 2020 sme prišli o vzácneho človeka, farára a dlhoročného člena redakčnej rady Evanjelického východu brata Janka Bakalára. Až do
svojho konca nám bol vzorom vo viere, v nádeji aj v spôsobe, akým sa odovzdával do rúk svojho a nášho Pána. Aj Janko vedel, že nie je sám.

Prajem nám odvahu k novým spôsobom žitia, práce i tvorby. Nech je nám rodiaci sa Pán Ježiš svetlom, ktoré zažiari do našich životov aj v mimoriadnej dobe. Prajem nám požehnané sviatky Narodenia Pána Ježiša Krista, ktorý dáva zmysel, svetlo i nádej našim životom bez ohľadu na vonkajšie okolnosti.

Marián Damankoš
riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Prešove
seniorátny dozorca Šarišsko-zemplínskeho seniorátu ECAV
poslanec Prešovského samosprávneho kraja