Žijeme vo zvláštnej dobe

Je to len pár dní, čo sme si pripomenuli 102. výročie vzniku Československa. V Čechách viac, na Slovensku menej. So vznikom republiky je spájaný jeden citát tatíčka zakladateľa Tomáša Garrigue Masaryka: ,,Tož demokracii bychom už měli, teď ještě nějaké ty demokraty.“ Až takmer do súčasnej doby sa režimy na našom území menili a prevažné obdobie 20. storočia sme žili v totalitných režimoch. To sa podpísalo aj pod rozvoj demokracie a spoločnosti na našom území. Zahrávali sme si s fašizmom, neskôr s komunizmom. Oba režimy nám boli implantované, ale našlo sa mnoho dobrovoľných prisluhovačov. Udavačov, zlodejov, karieristov i vrahov. Dnes máme slobodu a demokraciu, ktorú si ale často vôbec nevážime. Niektorí veríme konšpiračným webom, ktoré nám vnucujú myšlienku, že sme neslobodné bytosti, ktoré nič nemôžu ovplyvniť, lebo všetko riadia z pozadia – niekde z Ameriky akísi iluminátori, či slobodomurári podporovaní Sorosom. Istí politici zase majú chuť zneužívať svoju moc obmedzovaním slobody iných. Príkazmi, zákazmi, bezdôvodným strašením. Slobody sme si v dejinách užili málo, nemáme ju zažitú pod kožou, ľahko ju môžeme stratiť najmä v turbulentných a krízových obdobiach. Pred pár dňami som mal možnosť stretnúť sa s mladým manželským párom z Bieloruska. S Valerym a jeho manželkou Dášou. Prišli sem cez európsky projekt, aby sa zapojili do dobrovoľníckej práce v rámci organizácie Spoločenstvo evanjelickej mládeže – SEM. Vypočul som si otrasné príbehy zneužívania moci zo strany
prezidenta Lukašenka a jeho prisluhovačov. Manipulácia a falšovanie volieb. Bitie, mučenie nevinných ľudí, detí i starcov. Flagrantné a výrazné zneužívanie privilegovanej, priam osobnej, dobre platenej polície na likvidovanie politických oponentov. Z rozhovoru s mladými priateľmi som cítil, ako nám závidia našu slobodu, ktorú sme si nevybojovali a ktorá nám padla k nohám v roku 1989. Kúsok od Bieloruska sa na mape nachádza Azerbajdžan a Arménsko. Napriek corona vírusu, ktorý prenikol aj tam, sa ľudia vzájomne zabíjajú pre kus zeme s názvom
Náhorný Karabach. Dobre vyzbrojený Azerbajdžan, bohatý na ropu a podporovaný Tureckom, brutálne, pomocou najnovších zbraní útočí na civilné ciele, vrátane nemocníc. Naposledy rakety zasiahli modernú nemocnicu v Stepanakerte. Dve postsovietske republiky nevedia stráviť nadobudnutú slobodu, vraždia sa navzájom, pričom Turecko v snahe rozšíriť islam silou, neváha podporovať zabíjanie kresťanov v Arménsku, zabúdajúc už na genocídu, ktorej sa dopustilo vyvraždením 1,5 milióna Arménov v rokoch 1915 – 1918. Dnes, v období boja s čínskym vírusom známym pod názvom Covid-19, mnohí z nás na Slovensku prestávajú veriť demokraticky zvoleným zástupcom len preto, že sa nie vždy chovajú, ako by sa mali, alebo podľa našich predstáv. Strašia pred testovaním, strašia pred očkovaním. Niektorí zase velebia obdobie socializmu, spomínajúc 2-korunové mlieko a 30-halierové rožky. Zabúdajú už na náboženskú neslobodu a nedostatok základných tovarov a služieb. V Biblii je napísané: ,,Pán je Duch, a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.“ (2K 3,17) Dôverujme Pánu Bohu aj v týchto ťažkých chvíľach, vážme si slobodu, ktorú máme od Neho, používajme kritické myslenie, ktoré nám nedovolí uveriť pokútnym informáciám.

Ľubo Bechný