November v tieni vrážd

V novembri sa do centra spoločenskej a mediálnej debaty na Slovensku dostali tragédie na Zámockej a Zochovej ulici. Je tragické, za akých okolností prišli o život ľudia – na oboch uliciach – v čase, keď myslíme na svojich blízkych pozostalých. No je tiež smutné, ako ľudia z menšín, ako židia a LGBTI+ pre ich inakosť sú v slovenskej spoločnosti stále ohrozovaní a vystavení nenávisti a pohŕdaniu. Je smutné pozerať sa na krajinu, v ktorej mnohí relativizujú okolnosti teroristického útoku – vraždy ľudí z LGBTI+ komunity a zastierajú netoleranciu pod povrchnú solidaritu s obeťami. Čo chcú povedať tí, ktorí pod fotografie dvoch mladých ľudí píšu: „Nemám nič proti
LGBT ľuďom, ale…“?
Tieto postoje sú prejavom hlbšej anamnézy slovenskej spoločnosti. Už niekoľko rokov sledujem dianie na Slovensku len zdiaľky a všímam si, že prostredie na sociálnych sieťach, v médiách a diskusiách je nasiaknuté zatrpknutosťou, nevraživosťou, zlosťou a nerozvážnosťou. Je plné povýšeneckých názorov a chladných až bezcitných narážok. Ľudia posudzujú a odsudzujú život iných bez toho, aby sa pozreli na ten svoj. Klasifikujú život tých druhých, ktorí sú iní ako hriešni, a pritom sa zabúdajú pýtať samých seba: „Kto z nás je bez hriechu?“ Súdia a démonizujú životy iných len preto, že sa im nepáčia. Ich vlastné predstavy a názory vnímajú ako jediné správne a zvrchované. Snažia sa kontrolovať a zmeniť životy druhých, ich správanie i názory. Akoby život druhého človeka ohrozoval ich vlastnú existenciu. Neporozumenie – netolerancia – namyslenosť – nenávisť – nevraživosť. Rozvahu, premýšľanie, porozumenie a dialóg nahradili pudové, povrchné, agresívne a znevažujúce útoky. Kde pramení tá netolerancia, neláska, poníženie a nenávisť?
Vášeň je vždy nebezpečná a veľmi rýchlo sa môže zmeniť na násilie. Sociológovia, psychológovia a politológovia sa zhodujú na tom, že násilie
v jeho rôznych podobách a stupňoch má mnoho pôvodov od nezvládnutia emócií, cez hnev, strach a frustráciu až k forme manipulácie, či odplaty. No najčastejším vysvetlením násilného správania je vplyv prostredia – keď ľudia vyrastajú v násilnom prostredí a vidia násilie otvorene. Takéto násilie pramení v netolerancii, nenávisti a neláske. Po tragédii na Zámockej stojí slovenská spoločnosť – a v rámci nej aj cirkvi – pred dôležitými úlohami sebareflexie a nápravy v oblasti ochrany slobody, dôstojnosti a práv človeka a menšín. Otázka pre evanjelickú cirkev je prostá: Čo robíte vy, evanjelickí kresťania na Slovensku pre to, aby ste pomohli ľuďom z menšín, a konkrétne
aj ľuďom z LGBTI+ komunity, dosiahnuť bezpečie a rovnocenné prijatie?

Vladimír Kmec,
farár pre cezhraničnú ekuménu a tajomník
pre východnú Európu Biskupského úradu
nemeckej evanjelickej cirkvi v Berlíne