Prichádza

Posledné dva – tri roky akoby sme žili iné životy. Predtým sme boli zvyknutí
na pomyselné „istoty“. Európa bez vojen, svet bez veľkej pandémie, všetkého dostatok. Boh posunutý kdesi na okraj. A potom sa to zosypalo. Prišla choroba, prišla vojna, zavreli sa obchody. Ľudské istoty sa zmenili na zrná piesku v púšti. Na povrch vystúpil strach, obavy, ale aj veľká miera solidarity a ochota pomáhať. Ako je to u nás ľudí zvykom, trvalo to iba dočasu.
Po potlesku zdravotníkom, po pomoci utečencom si mnohí z nás našli množstvo dôvodov, ako sa z toho vyvliecť. Opäť je tu množstvo „zaručených“ správ, že všetko je vlastne inak. Vinní sú tí, čo nám zachraňovali životy a tí, ktorí utekajú pred vojnou alebo bránia svoju domovinu, lebo keby to tak neboli robili, mohol byť už dávno pokoj. Aby sme my mali pokoj, teplo, lacné energie, lacný chlieb, oni nech sa obetujú.
Čo na to ten, ktorý prichádza? Čo na to Kristus? Sú tu Vianoce.
Všemohúci Boh posiela Syna do maštale, nie paláca. Posiela ho do rodiny tesára, nie vladára. Ovenčí ho múdrosťou, nie bohatstvom. On, Boží Syn, pomáha chudobným, chorým, umierajúcim, ľuďom na okraji spoločnosti. Nehľadí na svoje pohodlie, svoj majestát a káže, napomína, zachraňuje, kriesi. Robí tak vhod-nevhod. On prišiel (bol poslaný) a dal nám príklad. Cesta od betlehemských jaslí po Golgotu zmenila všetko. Nepôjdeme ňou presne tak ako náš Pán, ale ak sa na ceste svojím životom zastavíme, obzrieme a večer premietneme deň, mali by sme pri tých rozhovoroch s Ním hľadať práve styčné body jeho príkladu. Prosiť o to, aby sme mohli viac dávať ako brať. Aj keď nám to až tak často nevychádza.
Pri prekonávaní druhého covidu som v novembri v televíznej ponuke našiel britsko-americký romantický film (na chlapa, a na mňa tiež, nezvyk) Láska na druhý pokus. Predstavte si, chytil ma za srdce – s napätím a zvlhnutými očami som ho pozeral do konca. Ona (Jennifer Love Hewitt) bláznivo zamilovaná študentka hudby, on (Paul Nicholls) manažér, ktorý ju pre pracovné vyťaženie trestuhodne zanedbáva. Jeho chybou (nerozhodnosťou) sa ich cesty rozchádzajú a jej život krátko po tom končí haváriou vo vozidle londýnskeho taxi (výborne zahraná krátka úloha taxikára). V tejto chvíli začína pre mňa strhujúci záver filmu. On zistí, že to bol len sen, ale dej sa odohráva presne podľa predchádzajúceho scenára. Dostáva však druhý pokus a nezaváha. Zachraňuje priateľku a jeho pozemská púť končí.
Sú tu Vianoce. Každý z nás má nie druhý, ale x-tý pokus na zmenu. Máme nespočetné množstvo možností ako pomôcť ľuďom utekajúcim, chorým, starým, nevládnym. Tiež však tým, čo stoja po našom boku a čakajú na úsmev či pohladenie. Vo svete je toľko bolesti. Možno práve dnes, práve teraz je ten správny čas ako preukázať kúsok milosrdenstva, kúsok lásky tým, ktorým je ťažko na srdci či duši. Ďalší pokus už totiž nemusí prísť. Staré írske príslovie vraví: „Láskavosť nič nestojí.“
Všetkým vám, ktorí ste – nehľadiac na odmenu počas uplynulých dní, mesiacov a rokov – takto konali, ďakujem. Nech vám odplatí ten, ktorý
prichádza.

Ľubomír Pankuch
dozorca Východného dištriktu ECAV

celé číslo časopisu