Čas objímať
Bola nedeľa 6. marca 2022. Oblohu už od skorého rána zalievali hladné lúče starého pútnika po oblohe. Jar akoby bola na dosah ruky. Nechcelo sa mi veriť, že v tomto krásnom čase sediac v plne
obsadenom aute, ideme v ústrety tomu, čo je ťažké čo i len vysloviť – vojne. Nie bojovať, ale svojou troškou pomáhať. Nie za hranicu, ale na hranicu. Päť ľudí v aute. Cieľ cesty – Vyšné Nemecké.
GPS súradnice zdieľané na webovej stránke ECAV nás zavedú pred ôsmou hodinou ráno priamo k stanu zriadenému Ekumenickou pastoračnou službou. Tu nás už čakajú sestry Šoltésová a Buzalová z Evanjelickej diakonie. Unavené po nočnej službe pracujú takto už niekoľko dní. Odovzdávajú nám dôležité informácie o chode nášho stanu. Na pomoc nám prichádzajú aj sestry a bratia od kalvínov. Slúžia takto bok po boku s nami. Náš stan však nie je jediným miestom, kde je naša pomoc očakávaná. Druhým je miesto tzv. prvého kontaktu, stan tesne za slovenskou hranicou. Tam nás odvádza Janka Tabačková z Ekumenickej pastoračnej služby. Všade vojaci, policajti, hasiči, záchranky, Červený kríž, Maltézania, charita, diakonia, Kuchári bez hraníc, televízne štáby,… K tomu množstvo autobusov, dodávok z rôznych kútov Európy. Nad tým všetkým však veľmi, veľmi vyčnievajú tí, ktorí utekajú pred vojnou zo svojej vlastnej krajiny. Utečenci. Dnes už viem, že ten obraz navždy ostane v mojich očiach, v mojej mysli, v mojom srdci. Smutné oči detí, slzy na tvári mám a starých mám, nezodpovedané otázky v ustatej tvári starcov.
Výdych mnohých po prekročení slovenskej hranice, ohliadnutie k rodnej Ukrajine s obrovskou nádejou – raz sa domov vrátime. Už nikdy z mojej mysle nezmizne obraz ženy v mojom veku, ktorá držiac pri uchu telefón začala znenazdajky kričať: „ Voni ubili moevo syna.“
A slzy tiekli nielen po jej lícach. Nezabudnem na osobné autá, v ktorých sa niekedy tlačilo 10 aj 12 detí. Nezabudnem na týždňové aj dvojtýždňové deti ukryté v náručí svojich mám prekračujúce peši slovenskú hranicu. Nezabudnem ani na to množstvo nezištnej pomoci na našej strane, úsmevov, rád a následnej pomoci s ubytovaním, hľadaním dopravy či obyčajným podaním pollitrovej plastovej fľaše čistej vody. V duchu ďakujem všetkým, ktorí pomáhajú po celom Slovensku, všetkým v našej evanjelickej cirkvi a. v. Našich 12 hodín na hranici bolo iba kvapkou v mori. Niečo po ôsmej hodine večer cestujeme domov. Dosť sa ochladilo. V aute je ticho, myslíme na tých, ktorí v chlade a utrpení utekajú do neznáma. Večer po 10-tej hodine v teple domova skladáme ruky k modlitbe… „Odpovie im Kráľ: Veru hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Matúš 25,40
Ľubomír Pankuch
dozorca Východného dištriktu
Celé číslo nájdete
Tento obsah je dostupný iba pre predplatiteľov.
Ak chcete obsah zobraziť prihláste sa do svojho účtu, alebo si zakúpte predplatné.