PRÁZDNINY NEMUSIA BYŤ PRÁZDNE

Prázdniny sa prehupli do druhej polovice a myslím, že nielen školáci si uvedomujú, ako sa im krátia. Prázdniny sú veľmi zaujímavým slovom, ide o obdobie, ktoré je v niečom prázdne.

V školách sa nevyučuje, v niektorých odvetviach nepracuje. Predsa by však prázdniny nemali byť prázdne v tom negatívnom slova zmysle. Čím ich naplniť, aby neboli prázdne, ale naplnené?

Rytmus práce a oddychu pre náš život ustanovil Boh už pri stvorení – šesť dní má človek pracovať a ten siedmy má zasvätiť Bohu.

Nejde len o to nepracovať, hoci aj oddych od práce je dôležitý. Tento rozdiel výstižne ilustruje názov nedele v rôznych jazykoch. Kým jedno kladie dôraz na to, že sa „nedělá“, čiže nerobí, to druhé hovorí, že ide o svätý deň a vzkriesenie. Čas voľna a oddychu má byť časom, kedy sa zastavíme a viac pozeráme na svoj život z Božieho pohľadu. Takýto čas by sme mali mať v malom aj v bežný pracovný deň, ale práve dni voľna či sviatky by nás mali viac upriamovať na Boha.

Zdá sa mi, že sú dva extrémy, ktoré sa ukazujú nielen počas dní voľna. Ten prvý sa týka skôr dospelých, ale nie je to striktné pravidlo. Takému typu človeka hrozí, že cez dovolenku chce dobehnúť všetko, čo počas pracovného obdobia najmä v domácnosti nestihol. A tak je to čas, kedy maľujeme, opravujeme – typická slovenská dovolenka na malte. Aj to môže byť príjemný relax, najmä pre tých, ktorí počas roka pracujú viac duševne. Ak ale pracujeme počas dovolenky priveľa, dovolenka sa minie svojho cieľa. Alebo si môžeme preplniť dovolenkový diár rôznymi atrakciami, záujmami, návštevami a naháňať sa, aby sme to potom stihli. A rozdiel medzi voľnom a prácou sa znovu stráca. Neustále náhlenie sa stáva epidémiou dnešnej doby.

Na mladších zase viac číha nebezpečenstvo nudy, hoci aj medzi nimi je čoraz viac takých, ktorí toho chcú stihnúť priveľa. Trávenie času v nečinnosti – záhaľka, bola v minulosti posudzovaná prísne, dnes pre to akosi strácame cit. Aj dnes stojí nečinnosť a nuda pri začiatkoch hriechu, nielen kráľ Dávid na to doplatil. A o koľko viac nástrah ako naňho pri prechádzke na streche na nás číha pri bezcieľnom potulovaní sa na internete! Mobily, tablety, počítače a televízia nám vypĺňajú čas, ale neostáva často práve po nich pocit prázdnoty a otupenosti?

Čas prázdnin a dovoleniek ale môže a má byť osviežujúcim časom, kedy si môžeme znovu uvedomiť, kým sme.

Práca nemôže byť tým, čo nás určuje. W. Bush v tejto súvislosti povedal, že výrok

„Práca bola tvojím životom“, sa hodí na náhrobok pre koňa, nie pre človeka.“

Sme oveľa viac. Sme Božími deťmi. 1. Jána 3, 1: „Pozrite, akú lásku dal nám Otec, aby sme sa volali Božími deťmi; a nimi sme.“ Nie to, čo my robíme, je najdôležitejšie, ale to, čo Pán Ježiš urobil pre nás. V Ňom je ukrytá naša pravá identita a hodnota. A práve vtedy, keď svoju prácu nechávame na chvíľu bokom, nad tým môžeme premýšľať. Bez ohľadu na to, kde práve dovolenkujeme – doma, na horách, pri mori, na tábore v zbore či na misijných dňoch. Hľadajme a prijímajme impulzy, ktoré nám pomáhajú vnímať život v duchovných súvislostiach. My Vám k tomu ponúkame pár podnetov aj v tomto čísle časopisu. Nech čas prázdnin a dovoleniek pre Vás nie je prázdnym a strateným časom, ale časom požehnaným a naplneným Božou  prítomnosťou. Čerpajme od Neho, aby sme vedeli udržať správny smer aj počas bežných pracovných dní.

Janka Cingeľová,
pedagogička, Richvald