Čomu nás učí les
S príchodom teplých letných dní sa snažím čo najviac času tráviť v prírode, odrážajúcej veľkosť a kreativitu Stvoriteľa, ako píše Žalmista: „Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha.“ Zvlášť milé sú mi chvíle strávené v lese, ktorý ma svojím spôsobom existencie neprestáva udivovať. Spôsob, akým si lesné spoločenstvo vymieňa informácie, v niečom pripomína internetovú sieť. Nečudo, že práve stromy na mnohých miestach spomína aj Biblia. Medzi najkrajšie ekologické texty patrí pasáž z Deutoronomia20, 19, kde Mojžiš Izraelitom prikazuje, aby nezničili ovocné stromy sekerou, keď budú obliehať mesto a vojensky sa ho zmocnia: „… lebo budeš z nich jesť, preto ich nevyrúb. Veď či je poľný strom človekom, aby si ho obliehal?“
Tajomný život lesa môže byť v mnohom analógiou toho, ako máme a môžeme žiť v spoločenstve cirkvi.
Strom – samotár – si sám nedokáže vytvoriť vyváženú klímu, je vydaný napospas horúčave a nečasu.
Kazateľ 4, 8: „Osamelý človek, ktorý nemá nikoho,… jeho námaha nemá konca.“ Naproti tomu les ako spoločenstvo stromov odoláva tak horúčavám ako zimám, hromadí veľké zásoby vody a zvlhčuje vzduch. Keby sa každý jedinec staral len sám o seba, mnohí by sa nedožili vysokého veku. Apoštol Pavol na mnohých miestach vo svojich listoch cirkevným zborom apeluje na podobnú súdržnosť a vzájomnú podporu kresťanov. Keď píše svoj prvý list do Korintu, v závere prosí miestny cirkevný zbor 1K 16, 15: „Bratia, znáte domácnosť Štefanovu, že je z prvých v Achaji a dali sa do služby kresťanov, buďte poddaní takýmto a každému, kto spolupracuje a ustáva sa.“
Nielen strom, ale každý jednotlivec je dôležitým článkom „ekosystému“. Na jednotlivcovi záleží, lebo je súčasťou jedného veľkolepého diela – Božieho kráľovstva. Nie každý vie, že členovia spoločenstva lesa dokonca pomáhajú chorým jedincom a zásobujú ich živinami, kým sa znovu nevystrábia. Veď nie je vylúčené, že nabudúce sa karta obráti a ten, čo pomáha, bude raz sám potrebovať pomoc. A práve na silu spoločenstva odkazovali aj udalosti uplynulých mesiacov, ku ktorým sa vraciame na stránkach augustového čísla eVýchodu. Vzájomnú podporu a zdieľanie zažili rodiny duchovných, keď sa začiatkom júla stretli v Tatranských Matliaroch, aby spolu hľadali rovnováhu medzi služobným a rodinným životom. Mocné spoločenstvo sa vytvorilo na Dištriktuálnom dni, kde sa po roku opäť zišli ľudia z cirkevných zborov z celého dištriktu. Mestská športová hala v Prešove bola priestorom mnohých objatí, srdečných stiskov rúk a úprimnej radosti zo stretnutí s priateľmi v Pánovi. V neposlednom rade to bolo výnimočné spoločenstvo na Misijných dňoch, ktoré by nebolo možné z realizovať, keby desiatky jednotlivcov nevložili svoj čas a talent, keby neprinášali obete viac či menej viditeľné, do spoločného diela. Vďaka súhre a súdržnosti bol výsledok veľkolepý a ešte dlho z neho budeme čerpať. Na krátky čas sa súčasťou nášho spoločenstva stal Peter Jašek, viac ako rok väznený v Sudáne. Podobne ako Lazár, ktorého Židia chceli zabiť pre svedectvo, ktoré vydával o Kristovi – aj Peter Jašek bol vystavený mučeniu a šikane zo strany členom tzv. Islamského štátu, o čom si viac prečítate v rozhovore. Na všetkých spomenutých stretnutiach sa tvorili a posilňovali priateľstvá aké pozná aj lesné spoločenstvo.
Ak sa zahľadíte do korún stromov, zistíte, že priateľské dvojice dbajú na to, aby v priestore medzi sebou nevytvárali priveľmi hrubé konáre. Nechcú sa totiž navzájom ochudobňovať, preto silnejšie konáre vyháňajú iným smerom. A ak sú pevne spojené koreňmi, niekedy dokonca spolu odumrú.
Milí čitatelia, prajem Vám, aby ste aj v spoločenstve svojej cirkvi mali takýchto priateľov – Príslovia 17, 17: „Priateľ miluje v každý čas a brat sa rodí na čas súženia.“ A ak by ste sa pre pracovné povinnosti nedostali do lesa, pustite si jeho zvuky cez Youtube, aby ste si pripomenuli, čo nám cez neho Stvoriteľ hovorí.
Emilía Mihočová
šefredaktorka časopisu eVýchod