Úvodník o láske na prelome rokov

Bol neskorý nedeľný večer. Mladý kňaz sa vracal domov na faru, keď si všimol na lavičke ležiaceho bezdomovca. Bol unavený z celého dňa, ponáhľal sa domov, a tak prešiel nevšímavo okolo. Ľahol si do postele k nočnému spánku. Bolo to v obci Koš pri Prievidzi. Ako zaspával, pohlo sa v ňom svedomie a vybavila sa mu lavička s ležiacim bezdomovcom. „Vlado, Vlado, veď dnes si kázal o posolstve svätého Vincenta de Paul…, a teraz si v praxi úplne zlyhal!“ Nedalo mu, obliekol sa a vyšiel von. Bezdomovec na lavičke ešte ležal, zobudil ho a vzal ho domov na faru.

Dnes páter Vlado Maslák pôsobí v Obci Kláštor pod Znievom a jeho bezdomovec sa rozrástol o komunitu približne 600 mužov, o ktorých sa tento statočný kňaz stará. A aby toho nebolo málo, keďže miestny zubár odmieta týchto ľudí ošetrovať, našla sa elitná zubárka z Nitry, ktorá bez nároku na honorár dochádza do komunity raz až dvakrát mesačne a ošetruje klientom v sobotu zuby bez nároku na honorár. Vo svojej súkromnej ordinácii v Nitre má pritom pacientov objednaných na najbližšie tri mesiace. Hlavná téma januárového čísla EV vychádza z biblického textu v 1. Mojžišovej 16,3: „Ty si Hospodin, ktorý ma vidí.“

Boh nás pozýva do svojho spoločenstva, kam sa môžeme dostať vierou a pokáním. Nemôžeme si zaslúžiť vstup do Božieho kráľovstva skutkami. Napriek tomu ale považujem skutky za dôležité, lebo viera bez skutkov je mŕtva (Jk 2,14). Žijeme zvláštne časy, tento nový rok je iný ako predchádzajúce. Už desaťročia nezúrila v Európe, a už vôbec nie za našimi hranicami, vojna. Ako Slováci a kresťania sme sa k nej mnohí postavili statočne. S otvo renou náručou sme prvé dni a týždne prijímali ukrajinské ženy s deťmi, otvárali im svoje príbytky a pomáhali, ako to len bolo možné. Už to bude čoskoro rok, čo ukrajinskí vojaci bránia svoju vlasť a bojujú aj za našu slobodu. Naše odhodlanie pomáhať však v posledných dňoch, napriek Vianociam a oslavám narodenia Pána Ježiša Krista, ochablo. Cítili sme únavu a niektorí z nás hovorili: pomoci už stačilo, už by sa mohli vrátiť domov, vláda by mala pomáhať skôr nám – Slovákom. Boli dokonca zverejnené desivé výsledky prieskum o tom, ako vnímajú Ukrajincov v krajinách V4. Na Slovensku vníma Ukrajincov negatívne až 52 % občanov, v Česku 25 %, Maďarsku 15 % a v Poľsku 11 %.

Neuveriteľné číslo, ktoré sa v praxi prejavuje hundraním, mrzutosťou, šírením konšpiračných teórií, neochotou pomáhať. Na druhej strane stále zostávajú viacerí z nás, kresťania i nekresťania, s ochotou otvoriť svoje srdcia a vcítiť sa do prežívania a situácie ľudí, ktorí museli opustiť svoju vlasť napadnutú nepriateľom. Áno, a Boh všetko toto vidí. Hospodin sa s ľútosťou díva na to, že niektorí z nás vo svojej dobrote a láske zlyhávajú. V mene svojho pohodlia, materiálneho prospechu, či iných benefitov. Boh nám dal šancu a príležitosť robiť dobre. Osvedčiť sa v krízových situáciách, podať pomocnú ruku a aj takýmto spôsobom vydávať svedectvo o Bohu a jeho veľkej milosti k nám slabomyseľným.
Mal som možnosť pomáhať a spolupracovať s viacerými ukrajinskými ženami, mnohé sú dnes aj súčasťou našich kresťanských spoločenstiev. Fascinuje ma ich odhodlanosť, hĺbka viery a ich prežívanie, povzbudzovanie, ktoré sú pripravené dávať nám domácim, keď si neveríme a umdlievame. Ich príchod a prítomnosť je pre nás nezaslúženým darom. Ichdôvera v Boha a viera vo víťazstvo v boji za slobodu je pre nás, ktorí sme už toľkokrát v histórii zlyhali, a ktorí tak často prejavujeme malovernosť, zahanbujúca.

Pane, ďakujeme Ti, že si nám dal šancu pomáhať ukrajinským ženám a deťom, a prosíme Ťa o skorý koniec vojny a ich bezpečný návrat domov.

Ľubo Bechný

celé číslo časopisu