Len neprestať plávať

Asi to dobre poznáte – cieľ, ktorý ste si vytýčili, je ešte veľmi ďaleko a vám už nezostáva veľa síl pokračovať. Práve vtedy sa ukáže, čo v človeku naozaj je. Začiatkom augusta sa o tom presvedčil poľský diaľkový plavec Bartłomiej Kubkowski. Ako prvý človek v histórii preplával Baltské more zo Švédska do Poľska. Z Kåsebergy na švédskom pobreží doplával do Dziwnówa. Za približne 55 hodín prekonal viac ako 160 kilometrov otvoreného mora. Zvládol dve noci úplne bez spánku, čelil chladnej vode, silným prúdom, vyčerpaniu a v záverečnej fáze aj halucináciám. Nesmel sa ani raz dotknúť lode, ktorá ho sprevádzala. Jedlo a nápoje mu tím podával na špeciálnom dlhom ramene. Aby bol rekord uznaný, musel z vody vyjsť na breh úplne sám a udržať sa na nohách.
Ešte pozoruhodnejšie však je, že išlo už o piaty pokus tohto poľského plavca. V roku 2025 ho od cieľa delilo iba jedenásť kilometrov, keď musel pre úplné vyčerpanie skončiť. Poľské pobrežie mal už prakticky na dohľad. Mohol to vtedy vzdať a povedať si: „Skúsil som to. Bolo to príliš ťažké a nebezpečné. Nemá to zmysel.“ No v auguste tohto roku sa Kubkowski na švédske pobrežie opäť vrátil. Veril a dúfal, že na piaty pokus sa mu podarí dosiahnuť to, čo sa pred ním nepodarilo ešte nikomu.
To, čo môžeme obdivovať, je plavcova vytrvalosť. Zviedol víťazný zápas so sebou samým. Kubkowski mal však silnejšiu motiváciu, ako len dosiahnuť športový úspech a prekonať svetový rekord. Jeho plavecký výkon podporil zbierku pre nadáciu Cancer Fighters – výťažok vo výške cca 166 000 eur je určený na pomoc onkologickým detským pacientom a ich rodinám.
Príbeh Bartłomieja Kubkowského sa nás hlboko dotýka – či už patríme medzi lepších alebo horších plavcov. Občas sa aj naše životné okolnosti podobajú práve na plavbu cez more. Cítime, ako sa dvíhajú vlny, ako nás spodné prúdy sťahujú ku dnu a studená voda nám nedovolí dýchať – rozbúreným morom sú dlhodobé starosti, komplikované vzťahy, vyčerpávajúca úloha, choroba alebo smrť blízkeho človeka. Občas zvádzame zápas s vlastnou slabosťou, keď sa zdá, že sa napriek všetkému úsiliu neposúvame dopredu a stagnujeme. A práve vtedy potrebujeme to, čo nechýbalo Kubkowskému – vytrvalosť. Biblia si však vytrvalosť nezamieňa s tvrdohlavosťou, ktorá si za každú cenu presadzuje svoje. Kresťanská vytrvalosť má iný základ: pozerá na cieľ a zároveň vie, prečo k nemu smeruje. Povzbudzuje nás k nej apoštol Pavol, ktorý bol sám nielen vytrvalý, ale občas tak trochu aj zdravo tvrdohlavý. „Zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.“ (F 3,13–14) Keď plávame svojím Baltským morom, nestačí iba zatnúť zuby. Potrebujeme vedieť tiež to, kam smerujeme a prečo – čo nás motivuje. A je to práve vytrvalosť, ktorá sa tiahne ako červená niť septembrovým vydaním tohto časopisu. Má ju farárka Jarka Petrulová, ktorá už dvadsať rokov slúži v jednom cirkevnom zbore a nevzdala to ani vtedy, keď jej diagnostikovali vážnu chorobu. Manželia Katka a Dávid Gregovci sa vytrvalo modlili za bábätko, až sa im nedávno narodili zdravé dvojičky. Farár Peter Taját sa spolu s manželkou vybrali po stopách nemeckého teológa a odporcu nacizmu Dietricha Bonhoeffera. Prejsť všetky kľúčové miesta, na ktorých žil a pôsobil, to chcelo tiež veľkú dávku húževnatosti. A pred 30 rokmi by sa bez nej nepodarilo obnoviť ani evanjelické školstvo v Prešove.
Vytrvalosť však neznamená, že nikdy nebudeme slabí. Kresťanský život nie je o dokonalosti – nie je to súťaž, kto je lepší, rýchlejší či obľúbenejší. Iste prídu pády aj únava, keď narazíme na svoje limity – podstatné je však nadýchnuť sa a pokračovať v plávaní. Jeden záber za druhým. Krok za krokom – step by step. Život viery – v duchovnej, ale aj celkom praktickej rovine – sa skladá z množstva malých rozhodnutí, ktorými znovu a znovu hovoríme: „Nevzdám sa toho, čo je dobré. Nestratím zo zreteľa cieľ. Keď padnem, vstanem a budem kráčať ďalej s Kristom.“ Nech je tvoje Baltské more akokoľvek veľké, nebezpečné a studené – len sprav ďalší záber. A nevzdaj to, hoci ešte nemáš pevninu na dohľad.

E. Mihočová

Celé číslo časopisu