O obeti

V júni Slovenskom otriasla tragédia, ku ktorej došlo na základnej škole vo Vrútkach, neďaleko Žiliny. Stalo sa tam niečo, čo poznáme skôr z USA – prípad, kedy násilník prenikne do školy, aby zaútočil na bezbranných, na malé deti. Strelnou zbraňou alebo nožom. 12. júna bývalý žiak vrútockej školy, Ivan Č. prenikol násilím do základnej školy a gymnázia na ul. Milana Rastislava Štefánika, aby veľkým nožom zaútočil na učiteľov a bezbranné deti. Násilím vnikol do školy tak, že rozbil sklo na vstupných dverách, prekonal odpor školníka, ktorého zranil a vbehol do najbližšej triedy, kde napadol 10-ročné deti. Ťažko zranil pani učiteľku a pobodal dve z detí. Naši pravicoví extrémisti chceli vzápätí situáciu zneužiť vypustením informácie, že sa jednalo o Róma. Nie je to pravda, útočník bol z majoritnej väčšiny. Naše školy nie sú vybavené na takéto prípady technicky, ani personálne. Nemáme na školách vycvičenú a vyzbrojenú ochranku, máme problém financovať
základné potreby škôl. Neprebieha ani školenie pedagogického zboru, jednoducho ozbrojený útok v škole sa do toho osudného rána javil na Slovensku ako nepredstaviteľný a utopický. Napriek tomu sa našiel statočný človek – pán učiteľ a zástupca riaditeľa školy. Jaroslav Budz konal okamžite v snahe zabrániť útočníkovi v diele skazy. Ukázal tak, že si váži životy zverených detí i životy svojich kolegov. Nasadil svoj život v duchu najvyšších princípov ľudskosti a dobra. Žiaľ, jeho zásah mu bol osudný, skonal ranou vraha nožom priamo do srdca. Neviem, či bol kresťanom, či bol katolíkom, evanjelikom, baptistom. Viem ale, že konal v duchu Ježišovho príkazu, ktorý sám obetoval svoj život za nás hriešnikov. V ekumenickom preklade 1. listu Jána 3,16 čítam: ,,Lásku sme poznali podľa toho, že On položil svoj život za nás, aj my máme klásť svoj život za bratov.“ Jaroslav Budz sa vrahovi postavil napriek tomu, že ho doma čakala manželka s dvojročnou dcérou Paulínkou. Pred pár rokmi mu zomrela prvá manželka a prišiel aj o syna, ktorý mal onkologické ochorenie. Mal pred sebou ešte pekný kus života v kruhu svojej rodiny. Z nášho ľudského hľadiska nechápeme a nerozumieme, prečo musel zomrieť takto kruto slušný a v celej škole obľúbený človek. Z histórie poznáme viacero príkladov, kedy bol v hre ľudský život ako obeť za vyšší cieľ. Z Biblie poznáme príbeh Abraháma, ktorý bol pripravený obetovať Bohu syna Izáka, z našich končín poznáme príbeh Jana Palacha, ktorý chcel svojou smrťou zburcovať verejnosť proti letargii a skleslosti
ducha.

Obetovať svoj život pri záchrane iného života je asi to najkrajšie a najsilnejšie, čo môže jedna ľudská bytosť vykonať pre inú ľudskú bytosť.

Nech je nám čin Jaroslava Budza príkladom i mementom, keď sa budeme utápať v zbytočných šarvátkach, či hádkach pre malichernosti, ktoré sú na tomto svete len dočasné. Neviem, či bol Jaroslav kresťanom, ale verím, že sa raz Boh k jeho činu prihlási.

Ľubo Bechný