Pôst – celoročná sebareflexia

Pôst je charakteristickou črtou všetkých svetových náboženstiev. Ľudia na celom svete praktizujú tento rituál a vzdávajú sa jedenia, pitia a iných pôžitkov v snahe dosiahnuť duchovné očistenie. Je smutné, že pôst bol často inštrumentalizovaný ako nástroj moci a strachu náboženských aj politických inštitúcií. V kresťanstve sa predveľkonočné pôstne obdobie štyridsiatich dní zaužívalo ako kresťanská povinnosť po tom, ako sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom. Na pôste, ako aj pôstnom období pred Veľkou nocou, nie je nič zlé. Aký zmysel má však tento prastarý náboženský rituál v dnešnej postsekulárnej dobe, keď je človek obkolesený materiálnymi vymoženosťami a zhonom?

Ako malý chlapec a neskôr tínedžer som s obdivom a úctou pozoroval mojich starých rodičov, ktorí dodržiavali pôst, hlavne počas Veľkého piatku, ako dôležitú súčasť ich spirituality. Čím som starší a čím dlhšie žijem v obkolesení konzumnej spoločnosti, tým viac si uvedomujem hĺbku náboženských praktík, akou je pôst.

Zmyslom pôstu nie je samotné vzdanie sa jedla alebo iných vecí. Tieto aktivity sú len pomôckou  – ukazovadlom, ktoré nám má pomôcť v našom pôste. Pôst nie je povinnosť. Ak je pôst len
vzdaním sa jedla či iných pôžitkov, tak je len rituálom. Skutočnou hĺbkou kresťanského pôstu je duchovná sebareflexia – pokánie, teda zmena zmýšľania.

Pôst je reflexiou vlastného myslenia a konania. Je o spytovaní vlastných postojov, názorov a skutkov.

Vyžaduje zmenu – zmeniť svoje sebectvo, ľahostajnosť a nezáujem na otvorenosť voči tým, ktorí potrebujú našu pomoc a podporu. Vyžaduje si zanechať nenávisť a nájsť otvorenosť k zmiereniu s tými, s ktorými sme boli rozhádaní a s ktorými nevieme súhlasiť. Efektívny pôst si vyžaduje disciplínu. Dnes by sme to mohli nazvať úsporným opatrením. Je to o snahe zabrzdiť v sebe samých chamtivosť, neprimeranosť, hýrivosť a márnotratnosť. Stavia nám otázky: potrebujem určite najnovšiu verziu určitej veci, alebo sa viem uspokojiť s tým, čo mám? Kúpim si niečo, čo má len plytkú materiálnu hodnotu a čo vôbec nepotrebujem, alebo radšej venujem peniaze na iný účel – či už charitatívny alebo osobný?

Pôst by mal byť vnútornou silou, ktorá nás zastaví v momente, keď sa snažíme prekročiť líniu slušnosti, rozvážnosti a čestnosti.

Je o spytovaní nášho svedomia, to ako zmýšľame o druhých a ako sa k iným správame. Je to záväzok a zodpovednosť. Zmena zmýšľania požaduje od nás zodpovednosť za naše vlastné konanie
a postoje, za našu rodinu a blížnych, ale aj našu občiansku zodpovednosť. V spoločnosti, v ktorej stále viac silnejú populistické hlasy, je na nás pýtať sa samých seba, komu som dal svoj voličský hlas, koho som podporil. Čo robím preto, aby tí, ktorí v mojom okolí a mojej rodine rozširujú nenávisť, nelásku a rasizmus videli aj iný pohľad na vec a našli cestu k zmene ich postojov? Pôst by nemal byť len časovo ohraničeným obdobím prípravy na Veľkú noc. Pôst ako aktívna reflexia vlastného zmýšľania a konania by mal byť celoročnou snahou.

Vladimír Kmec
University College Dublin (Írsko)
a University of Cambridge (Veľká Británia)